Tento druh dezertu som nikdy nemala rada. Ako malá som ich videla na každej svadbe, posedení, v cukrárni, ale po ochutnaní ma vôbec neočarili. Cesto sa mi zdalo suché, sneh strašne sladký a celá som potom bola olepená.
Ale ako to už býva, v dospelosti chce človek vyskúšať asi všetko. A tak, keď som uvidela v obchode kovové trubičky na prípravu šamroliek, jasné, že som ich kúpila.
Prezrela som si pár receptov a potom som zistila, že existuje verzia s pečenými jablkami. Vraj najlepšia zo všetkých. Čože?? Prečo som ich ja nikdy nejedla? Pečené jablká milujem. Viac mi nebolo treba, už len, aby sa vydarili.
V balení trubičiek bolo 10 ks, rozhodla som sa, že urobím tretinovú dávku snehu, hádam bude stačiť. Stačilo.
Suroviny:
1 veľké alebo 2 malé jablká
80g kryštálového cukru
30 ml vody
bielko z vajíčka veľkosti L
lístkové cesto 250- 300g
žĺtko na potretie
maslo na potretie trubičiek
Postup:
Stretla som sa s receptami, kde sa jablko pridalo len surové postrúhané. Potom s takými, kde sa jablká piekli v šupke v rúre asi hodinu. Keďže som robila malú dávku, jedno jablko piecť hodinu v rúre sa mi nezdalo ekonomické. Pokrájala som ho do rajničky, zakryla a nechala opekať na platni. Pustilo po chvíli šťavu, keď sa udusilo do polomäkka, odkryla som ho, potlačila pučítkom na zemiaky a ďalej opekala bez pokrývky. až kým chytalo farbu.
Lístkové cesto mám nachystané zamrazené v sáčkoch po 250g, ráno som si jedno vybrala, rozvaľkala na tenko a pomocou dlhého pravítka a krájača na pizzu som z neho robila pásiky široké ako palec a dlhé 22 cm. Mali by byť dlhšie, aby pokryli lepšie rúrky. Tie som potrela roztopeným maslom, aby sa cesto z nich po upečení ľahšie zošmyklo. Aj keď som pásiky jemne opatrne naťahovala počas natáčania, vydali mi len tri a pol obrátky, inokedy urobím o niečo dlhšie. Potrela som ich žĺtkom rozriedeným troškou vody. Piekli sa v predom vyhriatej rúre na 200°C 10 minút.
Ešte teplé som ich opatrne stiahla z rúrok a nechala vychladnúť.
Teraz nasledovala príprava bielkového snehu. Zvolila som postup, pri ktorom sa varí cukrový sirup. V rajničke som zvarila kryštálový cukor s vodou za stáleho miešania. Keď vrel, stiahla som oheň, sirup penil, miešala som ho pár minút, redukoval sa. Do malej nádobky som si prichystala studenú vodu, a keď bol sirup už hustejší, varechou som do studenej vody z neho kvapla. Prstami som kvapku vo vode pohľadala, keď sa dá chytiť, vybrať a urobiť z nej guľôčka, sirup je hotový. Ak sa to ešte nedá, varte ho ďalej.
Ešte pre varením sirupu si vyšľahajte z bielka izbovej teploty so štipkou soli tuhý sneh, aby bol pripravený, keď sa sirup uvarí, pretože sirup stuhne, ak budete bielok šľahať až po jeho uvarení. Nič svetoborné sa nestane, sirup sa opätovným zahriatím rozpustí, ale takto to bude lepšie. Takže do snehu som hneď z platne stiahnutý sirup vlievala pomaly počas šľahania metličkami mixéra. Fotiť sa vtedy nedá, obe ruky mám plné. Neprestávajte šľahať aspoň 5 minút, alebo kým sa sneh nestane znova pevným. Počas chladnutia bude tuhnúť, ale to nejaký čas potrvá. Šľaháme dovtedy, kým sa v snehu nerobia čiary po metličkách a po ich vytiahnutí špice snehu ostanú stáť, neváľajú sa. Do snehu potom vmiešame mixérom aj jablká.
Cukrárske vrecúško si dám do vyššieho pohára, vrch navlečiem na okraj pohára a tak do neho dávam náplň, je to šikovnejšie ako ho držať v jednej ruke. Jablkovú penu som striekala do jednej aj druhej strany trubičky, vtedy som trubičku držala v ľavej ruke. A niekde som čítala, že sa konce môžu "namočiť" do sekaných orechov, tak som si za hrsť nasekala len tak veľkým nožom ešte dopredu.
a už sa aj môže ochutnávať. Sú vynikajúce čerstvé ale aj na druhý deň, pena nevyteká, nevodnatie. Bola som veľmi spokojná s tou jablkovou príchuťou, dodá šamrolkám úplne fantastickú chuť. takže odteraz ich nemám dôvod obchádzať.
U nás na ráno takto inovať ofarbila trávu.
