Bravčové stehno v hustej omáčke

Vynikajúce jedlo bez zbytočných komplikácií. Ako základ si upražíme nadrobno pokrájanú cibuľku na masti alebo oleji. Pridáme dva strúčiky cesnaku na plátky, opekáme len chvíľku, prichádza na rad veľká lyžica hustého paradajkového pretlaku, opekáme minútku spolu s polovičkou lyžičky mletej rasce.

 Hneď pridáme na kocky nakrájané mäso. Miešame, kým z každej strany obelie. Mala som kúsok čerstvej kápie, tak som ju tam nakrájala, dodá dobrý šmak.

vtedy osolíme a poprášime hladkou múkou. Podľa toho, koľko jej dáte, ovplyvníte hustotu a množstvo budúcej šťavy. Tiež ju treba opražiť, získa lepšiu chuť.

Zalejeme teplou vodou a rýchlo rozmiešame, hrudky by nemali vzniknúť. Pod pokrievkou privedieme k varu a potom pozvoľna dusíme do úplného zmäknutia mäsa.

Toto je konečná fáza, chute sú perfektne prepojené, už len nabrať na taniere s nejakou vhodnou prílohou.

U nás to boli takéto cestoviny, hodia sa aj knedle, ryža či zemiaky v akejkoľvek podobe. A samozrejme aj halušky alebo tarhoňa. Nevynechala som niečo?:-) Aha. Teraz ma napadol čerstvý chlieb, ktorým sa dá úplne dokonale vytrieť tá fantastická omáčka, keď sa z taniera minie mäso. Narobila som vám chute? Dúfam, že áno!

Šalátová zálievka s posolstvom jari

Veľmi aktuálna, plná vitamínov a iných prospešných látok. Čo by človek neurobil pre svoje zdravie, hlavne, ak je to jednoduché, chutné a farebne aj lákavé. Zálievka sa môže použiť na akýkoľvek šalát z čerstvej zeleniny, chuťovo si ju môžete prispôsobiť, upraviť podľa vlastnej ľubovôle.
Základnou surovinou, ktorá je poslom jari, je natvrdo uvarené vajíčko a listy čerstvého medvedieho cesnaku. Ten je známy obsahom látok, ktoré priaznivo ovplyvňujú hladinu cholesterolu, krvný tlak, obličky, prečisťujú organizmus, majú antibakteriálny a protizápalový účinok, sú výborné pre tých, ktorým hrozí trombóza a pôsobia proti bolestiam kŕčových žíl.
V kuchyni sa medvedí cesnak využíva do polievok, prívarkov, zapeká sa, ochucujú sa ním mleté jedlá, pretože má silnú cesnakovú arómu. Výborný je ako pesto, tinktúra z neho vydrží v chlade dosť dlho. Ešte som to neskúšala, ale určite príde na rad.
Najviac cenných látok si zachová v čerstvom stave, preto vám prinášam recept, v ktorom ho takto môžete využiť.

Jedno varené vajíčko som nakrájala na drobno, takisto aj polovičku obyčajnej cibule. Pridala som pár lístkov nasekaného medvedieho cesnaku.

V inej miske som zmiešala lyžicu vínneho octu, 2 lyžice olivového oleja, soľ, lyžičku medu, trocha mletého čierneho korenia, lyžičku plnotučnej horčice a trocha citrónovej šťavy. Namiesto vínneho octu môžete použiť jablčný ocot alebo biele balsamico.
Dalo by sa povedať, že je to vinnaigrette, ak by tam bola dijonská horčica.
Túto zálievku som dobre premiešala a zaliala ňou vajce, cibuľu a medvedí cesnak, dôkladne premiešala a nechala spojiť chute. Voňalo to úžasne!

Neskôr som pridala listový šalát frisée a varené kúsky žltej tekvice pre krajší farebný efekt. Aj chuťovo tam tá tekvica pasovala.

Šalát som nechala stáť asi 15 minút a potom sme si na ňom pochutili s vedomím, že spájame príjemné s užitočným:-) 

Nátierka z pečenej cvikly

Keďže cviklu milujem, vždy sa pristavím, ak ju niekde vidím. Tentoraz som ju zahliadla na blogu Viktora Klima, pôvodný recept tuším pochádza od Jamieho Olivera. On použil aj veľa balsamica.
Mne sa verzia "bez" viac pozdávala, balsamico potlačí prirodzenú chuť cvikly. Ale kľudne experimentujte, možno vám zachutí tak.
Očistenú a pokrájanú cviklu som poukladala na menší plech vystlaný pečiacim papierom, osolila, poliala olivovým olejom a pridala pár strúčikov cesnaku v šupke a trocha rozmarínu na ochutenie. Všetko som prehrabala, aby sa cvikla dobre obalila olejom a soľou.
Takto som ju piekla pol hodiny v rúre vyhriatej na 200°C, bežne takto pečiem aj zemiaky či inú zeleninu, čas závisí od tvrdosti.

 Upečenú cviklu som preložila do misky, vytlačila k nej cesnak zo šupky, rozmarín som odstránila a ponorným mixérom som trochu cviklu premixovala, nie úplne na hladko. Pečená cvikla vonia a chutí úplne skvelo!

Na čerstvom chlebíku som cviklovú nátierku ešte doplnila drobivým syrom zo slaného nálevu, cibuľkou pokrájanou nadrobno a poliala dressingom z medvedieho cesnaku.

Ak vám bude chýbať mäsko, pridajte si pár plátkov šunky alebo tuniaka v oleji. Dobre by tam vyzeralo aj vajíčko na tvrdo:-)

Hovädzie chutne a lacno

Prinášam sem hneď dva vynikajúce recepty, ktoré som robila nedávno.
Prvý je Mexický guláš

Je to jedlo, ktoré sa pred rokmi varievalo z rovnakých receptúr v zariadeniach spoločného stravovania a s Mexikom a podľa mňa ani s gulášom nemá veľa spoločného. Ale milujem ho!

Ako som už spomínala v časti o perkeltoch a gulášoch, na dusenie je najlepšie mäso, ktoré dlhou tepelnou úpravou naberá na kvalite, teda aj veľmi lacné a prerastené kolagénovými vláknami, ktoré sa po hodinách varenia či dusenia doslova lepkavo rozplývajú na jazyku. Je to koniec koncov aj výborné pre naše kĺby, načo hltať želatínové tabletky,  keď si môžeme dopriať aj chutnejšiu náhradu?

   Tento guláš som robila z krásneho kusa nožiny

Ak máte mäso mrazené, nikdy ho nevkladajte do mikrovlnky, aby sa rozmrazilo, ani do horúcej vody.To sú najväčšie hriechy. Treba ho nechať rozmraziť samovoľne, najlepšie v chladničke.

Nakrájam ho na kocky. Cibuľu nadrobno opražím na masti, stiahnem z platne, posypem červenou mletou paprikou, rozmiešam, vrátim na platňu a hneď pridám mäso. Miešam a opekám, kým začne púšťať šťavu, okorením čiernym mletým korením a osolím, zakryjem a nechám pár minút dusiť vo vlastnej šťave. Potom podľa potreby podlievam vodou alebo vývarom, ale len málinko, max do polovice mäsa. Radšej častejšie a menej. Počas dusenia potom pridám za lyžicu paradajkového pretlaku. Toto jemné mäso pravdepodobne z mladšieho zvieraťa sa mi dusilo len hodinu a pol. Čím tmavšie mäso a žltší loj, tým staršie bolo zabité zviera a tým viac času rátajte, kým zmäkne.

Do hotového som pridala už len mrazený hrášok, prehriala a oheň vypla. 

Vždy sa podáva s dusenou ryžou, ja si pamätám servírovanie tak ako mám na úvodnej fotke, do stredu ryže a posypať strúhaným syrom. Je to vynikajúce!

Ďalšia klasika je Hovädzie s kôprovou omáčkou

Za mladých čias som ho robila spôsobom obvyklým asi pre väčšinu slovenských domácností: kus chudého zadného som varila pár hodín v polievke a potom som k nemu robila ešte omáčku. Dnes vám ukážem oveľa lepší spôsob, ktorý som videla u jedného šikovného mladého muža menom Rado. Vždy vravím, že na mäso sú najlepší experti muži:-)

Takže dva najväčšie rozdiely oproti zaužívanému spôsobu prípravy sú druh mäsa a spôsob tepelnej úpravy.

   Zabudnite na chudé zadné hovädzie, je nielen drahé ale aj menej chutné pre túto prípravu. Použila som vykostené hovädzie rebrá, kus, ktorý by som v lepšom prípade použila len na polievku, aj to by bola dosť mastná. Umyla a uložila som ho do jenskej misy, poputuje totiž do rúry.

V rýchlovarnej konvici som dala zovrieť vodu, asi 7 dcl, touto som mäso zaliala. Je zaujímavé pozorovať, ako sa mäso vplyvom vriacej vody scvrkáva - zaťahuje.

Tento krok je veľmi dôležitý, zabráni totiž, aby sa mäso úplne vylúhovalo, vnútri ostane fantasticky šťavnaté. Tak isto sa vkladá mäso do vriacej vody aj pri varení v hrnci, keď nechceme silný vývar ale šťavnaté mäso. Vodu som osolila, pridala  celé čierne korenie a prepolenú cibuľu a misu vložila zakrytú do rúry vyhriatej na 150°C. Možno bude treba spočiatku zvýšiť teplotu, kým tekutina nezačne vrieť, ale potom už duste len na 150°C. Takto vyzeralo mäsko po hodine dusenia, obrátila som ho, aby bolo aj z druhej strany ponorené v tekutine.

 Nechala som ho v rúre ešte celé dve hodiny, zatiaľ som sa venovala tvorbe domácich knedlí.

Po troch hodinách dusenia som mäso vybrala, uložila prikryté do tepla a šťavu som precedila. Usadeniny boli na spodku misy a mäso bolo mäkké ako masielko.

V kastróli na omáčku som začala robiť zápražku zo štyroch lyžíc hladkej múky a tomu zodpovedajúceho množstva oleja, aby sa to dalo dobre miešať. Pražím na slabom ohni do ružova.

Vtedy pridám nasekaný kôpor a tiež ho mierne osmahnem

Zalejem precedeným vývarom (bolo ho niečo vyše pol litra)

a pridám aj vyvarenú cibuľu, metličkou miešam, aby sa nevytvorili hrudky. Potom celé pomixujem ponorným mixérom a nechám variť pár minút.

Vo finále prilejem dve deci tekutej sladkej smotany, doupravím tým konzistenciu a chuť omáčky. Celkom nakoniec už po vypnutí platne dochucujem soľou, citrónovou šťavou a štipkou cukru, mne sa do kôprovej hodí. Stačí už len nakrájať knedle, mäso a preliať ich omáčkou.

A takto sme si pochutili na vynikajúcom a fakt lacnom obede. Tento spôsob už budem používať naďalej, osvedčil sa a odporúčam ho všetkými desiatimi

Pečená kapusta trochu inak

Kapustu milujem v akejkoľvek forme. Je nielen chutná, má veľmi málo kalórií ale aj veľmi veľa prospešných látok. Preto je u mňa v kuchyni vždy vítaná.
Minule som z tejto bielej hlávkovej robila polievku a čo sa neminulo, čakalo na ďalší nápad.
Ten prišiel práve dnes pri prezeraní príspevkov na Google+. Bol tam recept v angličtine na pečenú kapustu, akú som ešte nevidela. Vyzerala až priveľmi lákavo, tak som neváhala a prinášam tip aj pre vás:

Kapustu som zbavila škaredších vonkajších listov a nakrájala na kliny, aké sa dalo. V miske som zmiešala sušený cesnakový prášok so soľou a olivovým olejom, ako ďalšie ochucovadlo som prisypala mletú rascu, tá mi pasuje ku kapuste najviac. Štetcom trebalo každý kus kapusty touto zmesou riadne ponatierať tak, aby sa dostala aj medzi jednotlivé listy. Preto je vhodnejší cesnakový prášok, čerstvým by sa to dosiahlo ťažko.

menší plech som vystlala pečiacim papierom a natrela tiež olivovým olejom, naukladala naň kúsky kapusty a vložila do rúry predhriatej na 220°C. V recepte sa uvádzalo 425 Fahrenheitov, vyhľadala som aj dve prevádzacie tabuľky, aby som neurobila chybu. Zodpovedá to približne tej hodnote v °C. 

Asi po 15 minútach som nakukla do rúry, vybrala plech a videla som, že kapusta sa pečie pekne, len vrchné lístky zbytočne prihárajú a pritom k zmäknutiu je ešte času dosť. Prikryla som teda plech alobalom a piekla ďalej 20 minút. 

To už bola kapusta hotová, voňala a dráždila chuťové bunky. Nechala som ju trocha vychladnúť. 

Medzitým sa mi dohotovil zvyšok obeda: varené zemiaky som popučila, pripravila som paradajkovú omáčku a dopiekla pár placičiek zo zvyšku včerajšieho šošovicového šalátu, ktorý sa nedojedol za čerstva. Bolo ho len za hrsť, pridala som k nemu jedno vajíčko a trocha ovsených vločiek, nechala chvíľu postáť, aby vločky nasali prebytočnú tekutinu, vytvorené placky som obalila v hrubej strúhanke, ktorú si meliem doma a opiekla na panvici na oleji. Ešte som prilepila aj varené vajce, kvôli efektu. 

Kapustu som podávala tiež so zemiakmi a paradajkovou omáčkou. No paráda! Všetko chutilo a aj sa minulo. To mám najradšej:-) Zajtra môžem zasa vymýšľať niečo iné...

Z dedičstva po predkoch - po praslici, 3.časť - strukoviny

Určite ste si všimli, že ak niekto začne vynechávať mäso zo svojho jedálnička, nahrádza ho často strukovinami. Sú sýte, plné hodnotných bielkovín, minerálov, vlákniny ale aj purínov - látok, ktoré sú hojne aj v mäse a spôsobujú dnu. Aj keď sa v modernej dobe odporúča zaradiť strukoviny na jedálne lístky častejšie, netreba to preháňať práve kvôli spomínaným purínom.
  Strukoviny sú veľmi lacnou potravinou, nie sú náročné na pestovanie, v minulosti boli preto na stole našich predkov pomerne často. V časoch biedy zasýtili hladné krky oveľa lepšie ako povedzme obilniny. Jedná sa totiž o zložené sacharidy, preto ten pocit dlhšieho nasýtenia. V kombinácii so zemiakmi vedeli naše babky vytvoriť veľmi chutné jedlá. Samozrejme, čím viac surovín sa do jedla pridalo, tým bolo chutnejšie. Také strukovinové polievky plné zeleniny mnohokrát nahradili aj druhý chod. A keď sa do polievky či prívarku pridala aj nejaká klobáska či údenô, boli to priam hody. Husté strukovinové polievky sa varia väčšinou v chladnejších mesiacoch, vtedy človek viac potrebuje výdatnú stravu.
Veľmi rada varím fazuľovicu, často s pridaním aj inej strukoviny, povedzme  cíceru. ten som objavila nie tak dávno, doslova mi učaril.
Večer pred prípravou je najlepšie tvrdé druhy namočiť do dostatočného množstva vody a pred varením ju zliať. Zníži sa tým riziko nadúvania a to aj pridaním bylinky saturejka. Dobrú službu nám urobí použitie tlakového hrnca, skráti dobu varenia až o polovicu. Tu som varila miešanú strukovinovú polievku s údenými rebrami.

Fantastická chuť! Nezabudnite pridať cesnak, strukoviny (okrem zeleného hrášku) si bez neho neviem predstaviť. Niekedy miešam fazuľu aj so zeleným hráškom a pridám aj krúpy, miešané strukovinové polievky sa u nás nazývajú aj hŕstkové, asi preto, že do nich ženičky dávali za hrsť z viacerých druhov fazule, suchého hrachu a šošovice.

Fazuľový prívarok či omáčka musí byť u nás v sprievode perkeltu alebo opekanej klobásky, aby sa rátali.

Jedine šošovicu nenamáčam, vždy sa mi uvarí za krátky čas. Pozor na červenú či oranžovú, sú hotové za kratučký čas.
Zo šošovice varievam polievky na kyslo, teda mliečne, tie má naša rodina veľmi rada.

Na 2 litre tejto polievky zvyknem dať asi 150 g šošovice, zalejem ju dostatočným množstvom vody (aspoň pol litrom), osolím a pridám bobkový list pre lepšiu chuť.

Varím na miernom ohni do mäkka, v závislosti od druhu šošovice je to 15-40 minút. Pred koncom varenia pridám asi liter mlieka a pomaly privediem k varu, zatiaľ si pripravím zápražku z polovičky cibule, ktorú nadrobno pokrájam a opekám na tuku. Najradšej používam masť z predošlého pečenia mäsa alebo kačaciu či husaciu masť, dodajú výborný šmak. Keď je cibuľka opečená skoro do hneda

pridám toľko hladkej múky, aby sa zápražka dala v pohode ešte dve-tri minúty na slabšom ohni miešať. Nesmie príliš tmavnúť, nedajbože sa pripáliť!

Stiahnem z platne a prisypem trolinku červenej mletej papriky pre lepšiu farbu.

Prenesiem pod vodovodný kohútik a za stáleho miešania na zápražku napustím toľko STUDENEJ vody, aby sa v pohode mohol obsah kastrólika vliať do medzičasom vriacej polievky. Neprestávam miešať metličkou, aby sa neutvorili hrudky ani pri styku už chladnej zápražky a vriacej polievky. Množstvo surovín na zápražku sa vám praxou dostane do "oka", budete vedieť korigovať, ako hustú chcete či ľúbite polievku alebo prívarok. Pretože aj do toho dávam takúto zápražku, len z väčšieho množstva surovín, aby viac zahustila. Potom už stačí len nechať pár minút pomaly vrieť a doladiť smotanou. Radšej dávam sladkú smotanu, má delikátnejšiu chuť, ale kľudne aj kyslú smotanu, čím tučnejšia je, tým bude jedlo chutnejšie. Biele jogurty som skúšala tiež ale nejak nám to nechutilo:-) 

Z vyrovnávania teplôt pri vlievaní smotany nerobím vedu, vyberiem studenú smotanu z chladničky a hneď z nej nalievam do horúcej polievky, nezrazí sa mi. 

Nakoniec už len dochutím soľou, octom, prípadne štipkou cukru, niekedy ho ani nedám, podľa nálady.

Najlepšie nám chutí s čerstvým chlebom alebo pečivom a minie sa veľmi rýchlo.

A občas urobím aj hnedú polievku, s prídavkom párkov či klobásky na kolieska, dodajú úžasnú chuť. Hlavne k polievkam s údeninou rada prisypem nakoniec po odstavení za lyžičku majoránky. Dodá nezameniteľnú chuť.

Aby som nezabudla na cícer, získal si ma svojou orieškovou chuťou. 

Má mnohoraké využitie, od nátierok po polievky, tu s mletým mäsom

a tu ako guláš s malými fašírkami z mletého mäsa, skvelé jedlo

Strukoviny sme mali na jedálničku v týždni u nás doma v podobe kaše zo suchého žltého hrachu. Bol namočený 24 hodín, vodu som viackrát menila a potom som ho varila hodinu, pomixovala ponorným mixérom v tej vode, v ktorej sa varil. Ochutenie sa necháva nakoniec - pretlačeným cesnakom a majoránkou. To navrchu sú opečené tenké plátky sekanej. Niekto ho podáva aj s opraženou cibuľkou, dobrý nápad. Manžel toto jedlo miluje.

Zo šošovice robím rada aj teplé šaláty, o tých však inde, sú totiž z modernej kuchyne a nie z tej po predkoch:-)

Ako som piekla Pani Walewskú

Žiaľ, vybrala som si asi nesprávny recept:-(
 S týmto koláčikom som sa stretla prvýkrát a nemala som žiadne obavy, žeby sa nepodaril. Recept bol napísaný zrozumiteľne, foto k nemu bolo slušné, recenzie síce žiadne, ale to ma neodradilo, išla som do toho...

Cesto sa malo zmiesiť z 500g hladkej múky,200g studeného masla, 80g prášk. cukru, 1,5 lyžičky prášku do pečiva a 6 žĺtkov.
Problém nastal už vtedy - na také množstvo suchých surovín bolo primálo tekutých, cesto sa nie a nie spojiť, tak som pridala dve lyžice kyslej smotany, to vždy zaberá.
Veru, cesto sa pekne zmiesilo, nechala som ho pol hodiny odpočinúť v chlade, potom rozdelila na dve polovice. Celkovo ho bolo 960g, pekné množstvo.
Pani v recepte uvádzala veľkosť plechu 25x33cm, taký presne mám, je to menší a vyšší plech. Jednu polovicu cesta som vyvaľkala na pečiacom papieri a vsunula do plechu, zdalo sa mi dosť hrubé. Navrch tohoto cesta mal ísť ríbezľový lekvár. Manžel nemá rád koláče s lekvárom, tak som túto časť najprv vynechala.

Zo zvyšných bielkov sa má vyšľahať so štipkou soli polotuhý sneh a potom po častiach zašľahať 300g kryštálového cukru a lyžicu škrobovej múčky. Polovicu snehu natrieť na cesto a posypať mandľovými lupienkami. Tie sa mi minuli, tak som si nasekala celé mandle.

Plech s cestom som vložila do rúry vyhriatej na 170°C, podľa receptu tam mal byť 40 min

Ešte dobre, že som ho sledovala, po dvadsiatich minútach pečenia boli mandle skoro zhorené, nemohla som ho tam nechať ďalej, sneh bol upečený a cesto zrejme nie, tá predtucha sa mi neskôr splnila:-( Počas pečenia sa sneh vzdúval, myslela som, že asi tým, že som pod ním cesto nepopichala, tak som to robila po vybratí z rúry. Spľaslo.

Druhú polovicu cesta som vyvaľkala na ten istý rozmer, popichala vidličkou, pokryla snehom a sekanými mandľami a piekla na inom plechu. Teplotu som teraz nastavila na 150°C a po cca 30 minútach som ho mala upečené, bolo krajšie ako prvé. To prvé som predsalen natrela džemom, jahodovým, aby na reze krajšie ukázalo a malo lepšiu chuť. Manžel tú jednu tenkú vrstvu hádam prežije.

Kým cestá chladli, dala som sa do prípravy krému:

5 dcl mlieka rozdeliť napoly, do jednej dať vydlabanú polovičku vanilkového struku a 50g cukru a pomaly priviesť k varu. V druhej polovici mlieka rozmiešať 30g hladkej múky, 20g škrobovej múčky a 2 ďalšie žĺtky. Túto zmes vliať k vriacemu mlieku a miešať do zhustnutia. Jasné, že mi to nezhustlo tak, ako som predpokladala, bolo to redšie ako som zvyknutá. Ak puding nie je dosť hustý, nebude ani náplň. Nechala som ho úplne vychladnúť a potom som do neho zašľahala 200g masla.

Tento krém som potom natrela či skôr naliala na lekvárom potreté cesto, zakryla druhým cestom a uložila na kuchynskú linku na pár hodín. Moja skúsenosť je neukladať takéto koláče hneď do chladničky, lebo cesto nebude schopné napiť sa plnky, ktorá vplyvom chladu začne tuhnúť. Tým pádom koláč nezmäkne. Takže ukladám do chladu až po pár hodinách.

Na druhý deň som ho vybrala a načala. Cesto sa krájalo ťažko, bolo hrubé. Plnka ešte stále viac tekutá ako tuhá, takže pod tlakom krájania nedržala tvar. Na reze vidieť, ako je skoro nedopečené spodné cesto, ktoré sa pieklo na 170°C 20 minút, čo bolo málo času. Horné cesto je pekné. Čo mi vadilo, bola hrúbka cesta. Pre linecké a podobné cestá nie je vhodná až takáto hrúbka, neje sa to príjemne. Absolútne mi nesedel pomer múky a masla. Čím viac tuku je v ceste tým je krehkejšie a lepšie. Toto bolo skôr suché. Pri večernom fotení mi robí telefón v strede fotky také zelenkavé plochy, všimla som si aj na iných fotkách, ospravedlňujem sa.

Mala som obavy, či sa koláč napokon nevyhodí. Manžel ma ale zasa milo prekvapil, bral si z neho po ochutnaní do práce, vraj chuťovo mu pasuje a jemu hrubé cesto nevadí, takže ani tento pre mňa nepodarok nemal dlhú životnosť. 

Mal asi za úlohu vystríhať ma, aby som sa pri čítaní receptov riadila viackrát známym: "dôveruj ale preveruj!"

   Ako inak, keď je človek sklamaný, chce prísť na to, čo pokazil, či to bola jeho chyba a či zle napísaný recept. Tak som sa dala do pátrania a po prečítaní viacerých receptov na Pani Walewskú musím konštatovať, že toto je asi najkontroverznejší koláč, aký som kedy videla:-)

Našla som totiž recepty, kde sa cesto robí z klasického pomeru 3:2:1 (múka, maslo, cukor), aj také, kde pri 500g múky boli pridané 3 lyžice smotany, aj také, kde pomery surovín presne kopírovali mnou vybraný recept. 

A plnka, tá tiež nebola všade rovnaká, na maďarskej stránke sa robila dokonca len z 2,5 dcl mlieka a viac masla. Rozdiely boli aj v dobe pečenia, tá bola od receptu k receptu všade iná. Niekde sa malo krehké cesto predpiecť asi na 15 minút, potom prekryť snehovou hmotou a dopiecť (to je asi najsprávnejší postup), inde bol čas pečenia 20 minút na 180°C, a bol aj 40 minút na 170°C, čo mne vôbec nevyšlo, lebo to je dlho. Tak niekde sa stala chyba, recept so zlým časom pečenia sa opisuje a šíri ďalej. Preto, ak ho chcete piecť, dajte pozor.