Mocca oválky

Hľadala som nejaké nenáročné a pritom chutné drobné pečivo na oslavu k známym. Našla som recept s týmto názvom a pomyslela som si, že kávové bývajú obľúbené. Väčšinou upravujem recepty na svoj obraz, stalo sa tak aj teraz. Cesto patrí ku krehkým, plnka ma zaujala vareným prepasírovaným žĺtkom. Pridala som do nej sparené mleté orechy a ako podklad kyslastý džem z višní. Poleva z bielej čokolády je tiež môj nápad, aby koláčiky vyzerali luxusnejšie.

Suroviny:
cesto:
50dkg hladkej múky 00 extra
20dkg masla
15 dkg práškového cukru
1 vajce
1/2 prášku do pečiva
2 PL mletej zrnkovej kávy

kyslastý džem

plnka:
20dkg masla
15dkg práškového cukru
2 varené žĺtka
1/2dcl silnej uvarenej kávy
2 PL mandľového likéru Amaretto alebo pár kvapiek mandľovej arómy
4PL mletých orechov
1-2PL horúceho mlieka

biela čokoláda na zdobenie

Postup:
Preosiatu múku s cukrom, práškom do pečiva a mletou kávou som poriadne premiešala

priklepla som jedno vajce a nastrúhala studené maslo z chladničky. Pri krehkých cestách je dôležité použiť ho čím chladnejšie a pracovať rýchlo, aby sa cesto od mäknúceho masla počas spracovania nestalo lepivým. Ak sa dá, použite kuchynský robot, maslo sa zohrieva od tepla rúk.

Dôkladne prehnetené cesto som zabalila do fólie a nechala v chladničke 2 hodiny. Medzitým u nás začala vyčíňať búrka. Práve včas, bola som veľmi rada, že sa ochladí.

Pokračovala som prípravou plnky: dala som uvariť dve vajíčka a nechala som ich vychladnúť.

Zmäknuté maslo(v plnke je žiadúce, aby bolo mäkké, tak ho treba vybraťz chladu včas) s cukrom som vareškou trocha pospájala, pridala som mandľovú arómu, lebo Amaretto som nemala. Žĺtka som pretrela cez malé sitko

priliala vychladnutú silnú čiernu presso kávu a všetko som prešľahala mixérom

Toto bolo podľa receptu zatiaľ, aj keď kávy tam písali len za čajovú lyžičku, ja som dala pol deci, aby ju bolo viac cítiť. Po ochutnaní som zistila, že krém je "divoký" teda moc maslový, pomlela som teda orechy a sparila ich mliekom, nechala vychladnúť 

a tak som ich primiešala k plnke. Už mala lepšiu chuť. Ešte pár kvapiek mandľovej arómy a už som bola spokojná. Dala som ju zatiaľ do chladu.

Cesto si odpočinulo, na pomúčenej podložke som ho vyvaľkala na hrúbku asi 2 mm a oválnou (mám len zúbkovanú) formičkou som vykrajovala kúsky

Zaplnili mi dva veľké a jeden menší plech vystlané papierom na pečenie. Vtedy som už mala rúru zapnutú na 200°C.

Spolu ich bolo tuším 72.

Každý plech sa piekol cca 12 minút, do slabohnedej farby. Nechala som ich vychladnúť.
Potom ma napadlo, žeby mohli vyzerať a chutiť ešte lepšie, ak by som pod plnku dala džem. zbehla som teda v lejaku do letnej kuchyne pre višňový džem z vlaňajšieho zavárania. Potierala som každý druhý kúsok

Maslovú plnku som už vybrala z chladničky a naplnila som ňou cukrárske vrecúško, aby sa mi plnka ľahšie nanášala na koláčiky. Páči sa mi nápad postaviť vrecko do vysokého pohára a tak ho plniť, ide to šikovnejšie.

Na džemový podklad som nastriekala dávku plnky

 a priklopila druhým koláčikom, opatrne stláčajúc, aby sa plnka viac rozprestrela na celú plochu

 Malá Karolínka mi pomáhala, už čakala na svoju výslužku.
Niektoré keksíky som pred pečením ozdobila polovičkami vlašských orechov. A Ako ďalšiu ozdobu som použila polevu z bielej čokolády. Tú som roztopila v kastróliku nad iným kastrólikom s vriacou vodou(teda nad parou), pridala trocha mlieka na rozriedenie a tak som lžičkou polevu ťahom kvapkala na koláčiky. Potom museli putovať na chvíľu do mrazničky, lebo im už bolo veľmi teplo, aby stuhli.

Tento druh pečiva je za čerstva tvrdší, preto je potrebné nechať ho do druhého dňa zmäknúť, vtedy je najchutnejšie. Brali sme ho na oslavu sedemdesiatky k veľmi milým ľuďom. A dobre sme sa zabavili.

Mexická hovädzia polievka so zeleninou

Táto polievka mi nedala pokoj už dosť dlho. Čakala som, kým dozrie tunajšia kukurica a práve keď som sa chystala ísť na trh, susedka ma prekvapila vedrom plným tejto žltozrnnej dobroty. Plus priniesla aj krásnu čerstvú voňavú zelenú papriku. Ona má obrovskú záhradu, ale tým pádom aj kopu roboty. Som jej veľmi vďačná a keď pečiem, vždy dostanú koštovku.

Mexickú kuchyňu milujem. Asi preto, lebo má veľmi blízko k maďarskej kuchyni -množstvom používanej zeleniny, hlavne paradajok, paprík, hrášku, fazule, štipľavých paprík, bohatosťou chutí. Obľúbila som si aj avokádo, ale zasa koriander nemôžem ani cítiť a morské plody obchádzam tiež oblúkom.

Dnešná polievka je výnimočná, nikdy som ešte takto polievku nevarila a nebola chuťovo tak bohatá. Darmo, Mexičania sú gurmáni!

   Ako základ treba uvariť hovädzí vývar. Varila som ho z hovädzej nožiny, ktorú som zaliala studenou vodou, osolila a v tlakovom hrnci varila hodinu.

Mäso úplne zmäklo, povyberala som ho z vývaru, odložila zatiaľ bokom a v tekutine som ďalšiu pol hodinku tiež pod tlakom varila koreňovú zeleninu, čierne celé korenie, cibuľu, jednu paradajku a jednu zelenú papriku a dva strúčiky cesnaku.

 Takže základ bol hotový. Teraz som očistila a nakrájala zeleninu: mrkvu, cibuľu, zemiaky, kukuricu som pokrájala na dvojcentimetrové kolieska, dve paradajky som blanšírovaním zbavila kože a tiež pokrájala, kúsok hlávkovej kapusty zasa na rezance. Všetko som dala do kastróla

a zaliala som to precedeným hovädzím vývarom, ochutila mletou rascou, priviedla k varu a na slabom ohni varila do zmäknutia všetkej zeleniny. Tu som mala pocit, akoby som robila dvojitý vývar consomé, avšak bez vaječných bielkov. Aj na ten sa chystám, tak niekedy nabudúce.
Ochutnala som najtvrdšiu zeleninu - mrkvu, bola uvarená, tak som polievku odstavila a prisypala do nej pár lístkov petržlenovej vňate. V originále má byť samozrejme koriandrová vňať, ale naozaj sa s ňou neviem skamarátiť.

Úžasne chutná, farebná a sýta polievočka, čo poviete? Čakám ňou manžela, vráti sa z dlhej cesty, tak nech ho víta domáca plnohodnotná strava. A stopro si do nej dá chilli. Ja som ho kvôli dcérke nedala do celej polievky. Mimochodom, aj jej veľmi chutila, takže maminka je šťastná.

Baklažánová delikatesa

Baklažán som doteraz nemala zvlášť v láske, nenadchol ma. Každý ho miluje, prečo som výnimka? Obchádzala som ho v chladničke hľadajúc recept, aby som mu dala poslednú šancu. Väčšinou sa pečie dosť dlhý čas v rúre, potom sa dužina vydlabe a robia sa z nej nátierky, alebo sa pridáva k inej zelenine a vznikajú pestré chute, ako francúzske lečo ratatouille alebo musaka s mletým mäsom apod.
Ja som chcela niečo echt baklažánové, s krátkou prípravou a aby to bolo fakt chutné. Tak som zasa vytiahla svoju obľúbenú Európsku kuchárku, hrubú kuchársku knihu s krásnymi obrázkami. Pozornosť mi upútal ukrajinský recept na dusený baklažán. Surovín netreba veľa, príprava tiež netrvá dlho, tak som sa odhodlala. Chudák fialový plod už bol v tej chladničke znudený, aj sa trocha scvrkol.

Nakrájala som ho na plátky centimeter hrubé, osolila a nechala na utierke vypotiť. Tým vraj stratí svoju prípadnú horkú chuť. Nechala som ho tam asi dvadsať minút. Nielen on sa potil ale aj my doma. Horúčavy a sucho sú už naozaj neznesiteľné. V noci má prísť ochladenie, tak pevne verím, že dorazí.

Kúsky som rýchlo poutierala a obalila v hladkej múke s troškou mletého čierneho korenia. Tak som ich potom krátko opiekla na panvici s olejom. Teplota má byť skôr vyššia, aby sa baklažán nenapil zbytočne oleja ale hneď sa opiekol.

Opečené kúsky som nakladala do ohňovzdornej misy, panvicu odstránila, na jej miesto prišla misa s baklažánmi. Hneď som ich zaliala šľahačkovou smotanou z kelímka 250ml mi ešte niečo ostalo, takže asi 2 dcl smotany som použila. Ešte aj smotanu som pre istotu mierne osolila.

Takto sa zmes dusila na miernom ohni asi päť minút, vždy som ju opatrne premiešala, smotana rýchlo vyvrie, treba dávať pozor na pripálenie.

V recepte sa síce písalo o 15 minútovom dusení, ale vôbec neviem načo, lebo po piatich minútach bolo jedlo hotové, plátky boli mäkkučké a smotana sa redukovala úplne ukážkovo. 

Baklažán sa nesmie jesť surový, obsahuje totiž solanín, jed, ktorý sa zneškodní tepelnou úpravou. 

Ešte som rýchlo posekala hrsť čerstvej petržlenovej vňate a posypala som ňou jedlo. Voňalo úplne božsky!

Príloha je najlepšia vo forme pečiva, ale iste sa hodia aj varené či pečené zemiaky. Po ochutnaní som bola tak veľmi rada, že som baklažánu dala túto šancu, neuveríte, ale je to asi najlepšie jedlo posledného obdobia u mňa. Šľahačková smotana je v mojej kuchyni vždy vítaná, dodá jedlu naozaj správnu lahodnú chuť. 

Farfalle s kuracinou, hubami a olivami

Takéto najjednoduchšie rýchlovky vznikajú veľmi spontánne napríklad medzi rečou, keď sa dcéra vráti z práce, behá či skôr vlečie sa unavená po byte a medzitým referuje o svojich zážitkoch za ten deň. Vtedy spravidla povie, čo jej mám nachystať do krabičky a maminka tvorí.

Najprv dávam variť vodu na cestoviny do hrnca, podľa množstva cestovín optimálne aj vodu. Osolím ju až keď začne vrieť a nasypem do nej cestoviny, tentokrát tieto mašličky - farfalle.

Už dopredu viem, že uvarené cestoviny premiešam s omáčkou v nádobe, kde omáčku robím, preto som vybrala hlbšiu - jenskú misu. Začínam restovaním na kocky pokrájanej cibule. Keď chytá farbu, hodím na ňu kocky kuracích pŕs, poopekám z každej strany, osolím a zalejem asi tromi lyžicami hustejšieho paradajkového pretlaku. Ja ho lejem priamo z konzervy, lyžicu škoda špiniť.

S pretlakom si masa poškvčí pár minút, pridám nejaké korenie, teraz je u nás v kurze tabasco a čierne mleté korenie. Dcéra má rada pálivé. 

Počas miešania sa podozvedám pikošky z pracoviska aj stratégiu mojej staršej pýchy: vraj kariéra sa dá stavať vertikálne aj horizontálne alebo skôr do výšky a do šírky. A hneď to mám vysvetlené aj polopatisticky.

Keď otváram fľašku konzervovaných šampiňónov, dcéra ma zastaví v polovičke výčitky: "viem, viem! ale čerstvé nemali" tak tam šupnem polovičku trojdecovky bez nálevu samozrejme, naberám vidličkou. Pokračujem ďalšou fľaškou - to sú olivy. Pri nich sa naše chute rozchádzajú - ešte stále( a asi ani nikdy) im neprídem na chuť. Zato dcéra ich vyjedá aj samotné. Zmes v mise sústavne premiešavam, ešte nechám prevrieť a odstavím.

Hodinky v takýchto chvíľach nepozerám, ale práve sa dovarili farfalle, tak fajn načasovanie.

Len ich scedím, nepreplachujem, aby sa na nich nalepilo čo najviac z omáčky.

Akonáhle prestanú kvapkať prúdom, prehodím ich k mäsu a dôkladne premiešam.

Sú v tej chvíli také lákavé, že neodolám a vyjem pár kúskov. Naberám do misky na ochutnanie aj dcére a rozhovor otáčame na nepracovné témy. Po vychladnutí naberám do uzatvárateľnej krabičky zvyšok z misy a ukladám do chladničky. Nech má moja šikulka aj zajtra úspešný deň.

Dva recepty s tofu

Tofu je výborná náhrada mäsa, obsahuje veľké množstvo bielkovín, aj keď rastlinných. Tie sú o niečo menej hodnotné ako živočíšne, kvôli niektorým chýbajúcim aminokyselinám. Naproti mäsu však neobsahuje cholesterol, ale značné množstvo prospešných nenasýtených mastných kyselín.
   Vyrába sa zo sóje, vyzrážaním sójového mlieka. Sója je zdrojom fytoestrogénov, veľmi potrebných pre ženy po štyridsiatke. Prirodzený estrogén v tele už ubúda a dopovať sa umelými hormónmi nie je až také lákavé. Ani by ste neverili, čo všetko dokáže v tele riadiť estrogén, ženský hormón. Jeho nedostatok vplýva na psychiku, libido, je zodpovedný aj za úbytok kostnej hmoty a následne osteoporózu.
   Toto všetko som sa dozvedela z netu, aby som bola v obraze. Dosť veľa kladných vlastností, aby som tofu znovu zaradila do svojho či rodinného jedálnička. Pred pár rokmi, keď som podľahla nejakým diétam, sporadicky som si ho kupovala. Biele, noechutené, sa môže naložiť do nálevu podľa vlastnej chuti, pretože samotné má neutrálnu chuť. Najradšej mám marinované a opečené tofu alebo potom údené, ktoré sa môže jesť aj bez tepelnej úpravy.
  Jedno balenie marinovaného tofu som pokrájala na 3 kusy a tie ešte priečne na polovice, tak som dostala 6 kúskov. Dala som ich na papierový obrúsok odsať prebytočnú tekutinu.
Zatiaľ som nadrobno pokrájanú cibuľu na troche repkového oleja popražila spolu s tromi kúskami sušených paradajok tiež pokrájanými nadrobno.

Mala som ešte v chladničke pár kusov hlivy ustricovej, tú som nakrájala na rezance a prihodila na panvicu, osolila a posypala čiernym mletým korením a pokvapkala tabascom, čo je pálivá omáčka z chilli papričiek, octu a soli.

Po dvoch minútkach opekania som celé podliala vodou, tá zovrela, stiahla som plameň na menší a nechala hlivu dusiť nezakrytú

Zatiaľ som na malom množstve oleja zo všetkých strán opiekla kúsky tofu

Tekutina z hlivy sa odparila a hliva zmäkla

Kým sa hliva dusila, z chladničky som vybrala rímsky šalát, odtrhla z neho pár listov, umyla a nechala som ich odkvapkať na utierke. 

Šalát som natrhala na menšie kusy a hodila k udusenej hlive, poprevracaním sa sparil a plyn som hneď aj vypla.

Na tanier som naložila porciu hlivy a na ňu dva kúsky opečeného tofu

Celá príprava trvala veľmi krátko a jedlo bolo naozaj chutné. Ostalo aj pre dcéru vracajúcu sa z práce.

Pred pár dňami som zasa experimentovala: napadlo ma tofu nastrúhať k zemiakom a urobiť tak placky. To aby som tých bielkovín dodávala aj tam, kde by ich inak nikto nečakal. 

Dva väčšie zemiaky nastrúhané na jemno som zmiešala s celým údeným tofu, ktoré sa dalo postrúhať len nahrubo, pridala som dva veľké pretlačené strúčiky cesnaku, jedno vajce,soľ a čierne mleté korenie. Zo zemiakov som po strúhaní vytlačila šťavu, v plackách nerobí dobrotu. Aj tak som ešte musela pridať trocha múky, aby vzala na seba prebytočnú tekutinu.

Počas praženia placiek som otvorila jeden hustý biely jogurt(vraj grécky), osolila som ho len akomak. A ešte sa mi žiadal aj šalát. Ten som natrhala a pokvapkala citrónovou šťavou. Placky sme si namáčali do jogurtu a zajedali kúskami čerstvého šalátu. 

Smoothies alebo zmixované ovocie a zelenina - výživná bomba

Pripraviť si smoothie nevyžaduje veľké umenie, stačí mať chuť na tento nápoj  plný hodnotných živín, výkonný mixér či smoothiemaker, ktorý si poradí aj s tvrdšími druhmi ovocia či zeleniny a dodržať pár zásad v kombinácii surovín.
     Ja sa držím rady kombinovať ovocie s ovocím  a zeleninu so zeleninou, listové druhy ako špenát, šalátové listy a bylinky sa môžu dávať k ovociu aj zelenine a mrkva môže ísť ako jediná taktiež k ovociu. Na rozriedenie šťavy používam minerálku alebo čistú vodu, v lete suroviny dobre vychladím alebo pridám do mixérovej nádoby pár kociek ľadu. Riedenie je potrebné pri druhoch, ktoré nemajú veľa šťavy a aj preto, aby sa nápoj dal vypiť a nemusel sa konzumovať lyžičkou. Väčšinou dávam sladšie druhy ovocia so sladkými a kyslejšie tiež zvlášť, vtedy za účelom lepšej chuti pridám aj med alebo cukor.
    Dnes som pozbierala posledné strapce červených ríbezlí, pár kúskov dozretých černíc a lístky mäty. Z trhoviska mám zopár čiernych čerešní, krásne veľké čučoriedky a rímsky šalát mám z obchodu. Použila som z neho tri listy, ostatné som pohádzala len tak ako mi prišli pod ruku, čerešne samozrejme bez kôstky a všetko dôkladne umyté. Hneď na začiatku som priliala asi deci chladnej minerálky a po premixovaní tiež ešte asi toľko.
Kupované čučoriedky sú šľachtené, velikánske oproti tým, ktoré sme nedávno našli na túre v lese, tie boli drobučké, ako aj lesné jahôdky a maliny. Ale ich chuť bola neobyčajná.

Dcérka mala pekný zážitok, že mohla ochutnať lesné plody. Naozaj sme ich len ochutnali a dohodli sa, že je to maškta pre lesné zvieratká.

Inokedy som zasa robila inak ochutené smoothie, toto bolo zo zeleného jablka, kiwi, polníčka a listového šalátu, ochutené citrónovou šťavou a medom

Ďalšie som robila z mrkvi, ananásu, pomarančov, šalátu a pridala som pár kvapiek tekvicového oleja

Oranžové smoothie som robila z červeného grepu, jablka a mrkvi 

škoricové bolo v zložení: jablko (keďže som mala len jedno, doplnila som jablkovým džúsom), mrkva, polníček a veľa škorice

 Toto vlaňajšie letné som namixovala zo žltého melónu, banána, vanilkového cukru a ľadu.Bolo naozaj vynikajúce, osviežujúce a sýte, nahradilo v horúčave jedno denné jedlo

 A toto krásne žlté je môj favorit v zložení: banán, marhule, mango, voda. Vrele odporúčam.

Také trocha ukľudňujúce som si namixovala po náročnom dni, je tam totiž medovka, maliny, čučoriedky, jahody a červený grep. Nazvala som si ho Karmínovočervené smoothie

Dúfam, že som vám urobila chuť aspoň na jedno z týchto mojich alebo na akékoľvek iné smoothie. Ja mám rezervy čo sa týka mixovania zeleniny, viac mi chutia sladko-kyslé nápoje, asi preto si vyberám skôr tie ovocné. Ale ako vidíte, variácií je nespočetné množstvo, ovocia a zeleniny v lete habadej, tak hor´sa do prípravy skvelej dobroty!