Sladké quinoa guličky

Ešte k tomu z červenej quinoi. Nie je v nich kakao ani čokoláda akoby sa na prvý pohľad možno zdalo. Sú zložené zo samých zdravých surovín. Teda až na 3 lyžice arašidového masla, v ktorom je v malom množstve hydrogenovaný palmový olej, strašiak dnešnej doby.
Obsahuje totiž príliš veľa nasýtených mastných kyselín, ktoré upchávajú cievy a vedú k srdcovocievnym ochoreniam. Palmový olej je jeden z najlacnejších olejov, ktoré používa potravinársky a kozmetický priemysel, pchá ho všade práve pre jeho priaznivú cenu. Veľký dopyt po ňom je potom príčinou miznutia palmových pralesov.
Palmový olej sa nachádza v nespočetnom množstve sušienok, napolitaniek, keksíkov, orieškových krémov ako je aj Nutella a ešte v mnohých iných potravinách, kde by sme ho ani nečakali. Nechcem krivdiť kvalitnému palmovému oleju, ale ten je dosť drahý a vyrába sa odlišným spôsobom ako tento lacný.
Arašidové maslo vôbec nekupujem, Nutellu asi raz za rok, sladkosti tiež veľmi zriedka, radšej pripravím niečo sladké doma, vtedy viem, čo jeme.
Manžel začal zasa po rokoch posilovať a jeden jeho svalnatý vzor odporúča arašidové maslo ako veľmi zdravú pochúťku vhodnú na raňajky. No, neviem, čo ten mladý pán vie o palmovom oleji, ale odkedy o ňom vieme my, pozornejšie čítame zloženie všetkého kupovaného. Je prítomný ešte aj v proteínových tyčinkách. Škoda, že sme to nevedeli ešte pred ich nákupom.
Takže tú prvú a poslednú fľašku arašidového masla, ktorá sa u nás objavila, som minula práve dnes do týchto guliek. Jej podstatná časť skončila nedávno v ovsených plátkoch, ktoré sa jedia z mrazničky.
Včera mi frnkol do nosa pri prezeraní netu obrázok tyčiniek na spôsob müsli z opraženej quinoi. recept bol zahraničný, z bledej odrody tejto vzácnej obilniny.
Neviem, ako si počínali pri príprave tyčiniek, bolo to po anglicky, unavená som nemala chuť sa tým zapodievať.
Dnes ráno mi však quinoa nedala pokoj. Mám ešte pol vrecka, reku skúsim niečo na vlastnú päsť. Opláchla som ju a dala variť do dvojnásobného množstva vody. Keď zmäkla, precedila som ju do panvice a na slabom ohni som ju miešala, aby sa z nej odparila prebytočná voda.

Potom som otvorila zásuvku so zásobami a vyberala ostatné zložky, ktoré by sa hodili do mojej maškrty. Našla som trochu posekaných pistácií, slnečnicové a tekvicové semienka, chia semienka, instantné pohánkové vločky a nejaké iné drobné vločky. Tie som máličko opražila nasucho, aby neboli surové.

Pridala som arašidový krém vydolovaný z fľašky

a na spojenie masy som použila tekutý med. Ten je dosť lepkavý a sladký, aby nám vhodne poslúžil.

Masu som dôkladne premiešala a rozmýšľala, v akej forme, tvare ju budem podávať. Najlepšie sa hmota držala v tvare guľky, tak bolo rozhodnuté. Guľky by vyzerali dobre v pekných papierových košíčkoch. Tie mám samozrejme na SK, tak sú len takéto "nahé".

Chuťovo sú naozaj vynikajúce, cítiť arašidy, vločky aj med.

Inak, quinoa mi vonia po maku. Takýmto guličkám sa iste poteší každý milovník zdravšieho životného štýlu, viem si ich predstaviť ako pohostenie pre kamarátky, doplnok desiatej pre žiačika či študenta, vhodnú maškrtu, ak nás prepadne mlsná alebo potrebujeme rýchlo doplniť energiu. A aby som sa vyhla tomu palmovému oleju, nabudúce si vyrobím arašidový krém radšej sama. Určite to pôjde aj podomácky. 

Kysnutý slivkáč s tvarohovou plnkou

A zase som našla v chladničke suroviny, ktoré sa žiadalo minúť: 4 žĺtka z vajíčok(bielka som dala do bryndzových karbonátkov), praženica sa nekonala, tak ich rýchlo treba minúť inak. Na raňajky sme mali žemle so sleďami v oleji a zeleninou, pretože sme ryby ešte v týždni nemali

Minúť trebalo aj hrudkovitý tvaroh, ktorý som kúpila ešte doma, keď sme zabehli do Maďarska a už mu končila záruka

včera bol na nákupe manžel, priniesol aj slivky, ale také mäkké, velikánske, chuťovo skoro ako ringloty. Také na priamy konzum nemám rada, tak budú dobré na pečenie.

Prezerala som si recepty na Vareche, zaujal ma jeden od Jerice(Jarky z Bratislavy), robila kysnutý slivkový s tvarohom a ešte posýpkou na vrchu. Posýpku z masla, cukru a múky som chcela vynechať, tak som si robila po svojom a vyšiel celkom zaujímavý koláč. Nadôvažok, v zásuvke sa ponevieral zvyšok pohánkovej múky, tak maminka kombinuj a tvor!

Suroviny, ktoré som použila do cesta:

zhruba 20dkg pohánkovej múky (kľudne použite hoci aj bielu hladkú)

asi 1,5 dcl vlažného mlieka

1 lyžica kyštálového cukru

necelá polovička kocky čerstvého droždia

1 žĺtok

šťava z polovičky citróna

dve lyžice oleja

štipka soli

Suroviny do plnky:

slivky alebo iné ovocie

tvaroh asi 30dkg

práškový cukor 3 lyžice

3 žĺtka

sladká smotana asi 1,5dcl

pudingový prášok vanilkový 1ks 40g

Do trochy teplého mlieka som rozmiešala lyžičku cukru a rozdrobila droždie, po jeho napučaní som ho vyliala do misy s múkou, soľou, zvyšným cukrom, olejom, žĺtkom a šťavou z citróna.

Pohánková múka patrí medzi bezlepkové, cesto z nej nie je tvarovateľné, preto som cesto robila vláčnejšie, miešala som ho len varechou. Mám s ňou skúsenosť pri príprave kysnutého cesta v rámci svojich experimentov, na ruky sa veľmi lepí, takže je zbytočné si ich "špiniť". Vlani som z nej robila posúchy naslano s klobáskou a zeleninou a aj nasladko -s makom a malinami. Recepty mám uverejnené na Vareche.sk.

Kysnuté cesto z pohánkovej múky sa musí len vyliať po vykysnutí na plech a tak upiecť, nič iné sa z nej tvoriť nedá (myslím buchty, závin a tak)

Dnes som zasa prišla na niečo nové. Pohánková múka má svoju špecifickú, horkastú chuť, ktorá mnohým ľuďom vadí. Pri ochutnávaní cesta sa mi zdalo, že čím viac citrónovej šťavy tam dám, tým menej sa mi zdá múka horká. Preto je tam šťava až z polovičky citróna. Naozaj to funguje! Pohánka je u nás zaradená medzi super potraviny pre obsah rutínu, ktorý spevňuje cievy a žily. Manžel má kŕčové žily, ja ich mať nechcem.

   Cesto som robila, ako som už spomenula, redšie. skoro liate

nechala som ho zakryté nakysnúť asi pol hodiny. Veľmi pekne zapracovalo

Pomocou stierky som ho naliala-natrela na maslom vymazaný a polohrubou múkou vysypaný menší plech 31x22cm

Ešte počas jeho kysnutia v mise som umyla a pokrájala na menšie kúsky slivky, posypala som ich mletou škoricou, cukor im nechýbal, boli sladké dosť.

Natlačila som ich jemne do cesta. Pokryli ho celé.

Tu bol rozdiel medzi receptom od Jerice a mojím - ona dávala tvarohovú plnku na cesto, na tvaroh pokládla slivky a na ne ešte posýpku. Ja som urobila vývrtku, na cesto som dala slivky a na ne som naliala tvarohovú plnku, potom už nebolo treba posýpku. Koláč som nechala kysnúť kým sa vyhreje rúra a pripravím plnku: k tvarohu som pridala žĺtky, cukor

smotanu a pudingový prášok

Plnku som naliala na slivky a vložila plech do rúry vyhriatej na 170°C. 

Piekol sa 40-45 minút.

Jasné, že som ho ochutnala ešte teplý, bol veľmi chutný. Ale keďže je to bezlepková múka v kombinácii so šťavnatým ovocím a tekutou tvarohovou plnkou, nie je vhodný za tepla do ruky, potrebujete k nemu tanierik a vidličku, ťažko sa doloval aj z plechu

 Po vychladnutí som ho ešte dala stuhnúť do chladničky, aj tak nám veľmi chutil. Pri tomto nemám vôbec žiadne výčitky svedomia. Je v ňom minimum tuku, cukru a zasa veľa výživných látok.

Pečeňové knedličky do polievky

Skutočne chutné a mäkké knedličky do mäsovej polievky robím z kuracej pečene.

Balíček 250g-300g pomeliem, alebo ešte radšej pomixujem úplne do hladka, pridám 3 celé vajcia, 2 nastrúhané strúčiky cesnaku, soľ, na hrot noža mleté nové korenie a mletý muškátový oriešok, majoránku, trocha nasekanej petržlenovej vňate, celé deci oleja a toľko strúhanky, aby som dostala vláčnu, skôr riedku zmes

nechám ju pár minút postáť, zhustne máličko. Potom z nej lyžicou hádžem knedličky či halušky do vriacej vody, nechám 2-3 minútky povrieť a sitkom vyberám do polievky, ktorá je už hotová

Podľa množstva uvarenej polievky dávam knedličky. Ak je polievky veľa, dám celú zmes,  ak mám len 2-3 l, dávam polovicu a druhú v sáčku zamrazím na neskoršie použitie. Inokedy akoby som našla.

Syrovo-bryndzové karbonátky s cviklovým uhorkovým šalátom

Pôvodný recept som videla u Daniely Jandurovej z klubu Gourmet. Trocha som si ho prispôsobila a šalát som urobila dokonca úplne iný.
Už pri čítaní jej receptu sa mi zbiehali slinky v ústach, vedela som, že to musí byť výborné. Nemýlila som sa.

Karbonátky:
Najprv treba vyšľahať na tuhý sneh 4 vaječné bielka so štipkou soli. Keďže minule som už popakovala domov elektrický mixér (reku, ten mesiac prázdnin tu u manžela už nebudem piecť nič, čo sa mixuje), musela som si pomôcť vlastnou ručnou silou. Jediné náčinie na trepanie snehu bola metlička. No poviem vám, že to je riadna fuška, ale dá sa! Pravou rukou som silne trepala metličkou akoby som namotávala klbko vlny a súčasne ľavou rukou som natriasala misou s bielkami, aby bol pohyb bielkov ešte rýchlejší, dynamickejší. Spotila som sa poriadne, ale sneh sa podaril.

Aby som sa ubezpečila, že sneh je ozaj pevný, obrátila som misu hore hlavou.  Sneh bol skutočne tuhý, čomu som sa veľmi potešila.

Do misy som pridala na hrubo nastrúhaný tvrdý syr, mala som Goudu 450g, z tej som dala asi polovicu, teda 20-22dkg. Primiešala som aj malé balenie bryndze 125g, pol lyžičky mletej červenej papriky a trocha soli

Zmes trebalo zahustiť strúhankou, váhu tu už tiež nemám, tak len odoka sypem tak, aby sa zmes dala formovať. Vždy radšej menej, pridať sa dá ale ubrať už nie! Tejto zásady sa držím rada. 

Ták, masu som preložila na podložku s nasypanou strúhankou a vyformovala z nej valec asi 30cm dlhý.

Tupým nožíkom som ukrajovala kolieska asi 2cm hrubé. Rezné plochy som tiež obalila strúhankou a tak formovala na ploché karbonátky. Vyšlo mi 16 ks. Usúdila som, že pred vypražením ich bude dobré dať na pár minút do mrazničky. Obaľované syrové kúsky mi robia niekedy vrásky (ešte sa to aj rýmuje) - syr zvyknem obaliť najmenej dvakrát do vajíčka aj strúhanky, vtedy mi počas vyprážania nevytečie. Niektoré syry sú také potvory, že si nájdu cestičku v obale, vytečú do oleja a nehorázne prskajú. Človek aby si pomaly obliekol skafander pri varení. 

 Tu sa obaliť dvakrát aj tak nedá a mrazenie vraj zabráni vytečeniu. 

Karbonátky pobudli v mrazničke asi desať minút.

Pri takýchto malých kusoch vyprážam na menšej panvici, aby bola vrstva oleja vyššia. Upečú sa na 2-3 krát. Vo veľkej panvici by to bolo naraz, ale množstvo oleja by bolo dvojnásobné, pretože musí mať výšku aspoň na hrúbku vyprážaných kúskov, aby sa opekali aj z bokov. Používam repkový olej, mne veľmi vyhovuje. Skúšku vhodnej teploty horúceho oleja robím tak, že do neho hodím kúsok zlepenej strúhanky, ak hneď po styku s olejom začne šumieť, teplota je vhodná. Počet naraz vyprážaných karbonátkov si zadelím tak, aby bolo vždy na panvici asi rovnaké množstvo. To preto, aby na konci nezvýšili dva kúsky, pri ktorých by sa olej už prepaľoval. 

Tieto karbonátky nepotrebujú veľa času, nie je to surové mäso, len čo červenejú, otáčam ich na druhú stranu a potom vyberám na servítku. 

Krásne chrumkavo vypečené a voňavé, syr nevytekal, bola som úplne happy.

Na prílohu - cviklovo-uhorkový šalát - som myslela ešte na začiatku - dala som v šupke uvariť jednu veľkú cviklu. Keď zmäkla, zaliala som ju studenou vodou, aby skôr vychladla, potom som ju ošúpala. Susedka ma ráno milo prekvapila dvomi šalátovými uhorkami a hlávkou krásneho šalátu, úplne čerstvo odtrhnutými. To asi za tie tvarohové koláče, ktoré som jej minule zaniesla. Bola vtedy natešená, vraj až hore cítila, že niečo chutné pečiem.

Jednu ošúpanú uhorku som postrúhala nahrubo do misy. Ja som si tak zvykla na uhorky s tenkou šupou, že ma nenapadlo prekrojiť ju a vybrať semienka, ktoré má táto uhorka väčšie. Nastrúhala som ju s nimi. Nič to.

Nasledovala vychladnutá cvikla, tiež na hrubo nastrúhaná

Dva strúčiky cesnaku som nastrúhala nejemno. V pučítku vždy ostane plátok neprepučeného cesnaku, strúhanie sa mi osvedčilo najviac. Zálievku som vymiešala zo šľahačkovej sladkej smotany, soli, šťavy z polovičky citróna, lyžičky olivového oleja a na hrot noža mletého čierneho korenia.

Všetko som dôkladne premiešala a nechala postáť, nech sa chute lepšie prepoja. 

Uhorkový šalát s cesnakom a smotanou milujeme. Takto som ho inovovala. Musím povedať, že celkom úspešne. Chutil nielen mne, ale aj manželovi, ktorý cviklu nemá v láske. Povedal, že takto pašovanú cviklu má celkom rád. No povedzte, neoplatí sa experimentovať? 

A čo sa týka syrovo-bryndzových karbonátkov, sú proste výborné! 

Hustá krémová smotana z tekutej - trocha alchýmie

Často sa pri čítaní receptov stretávam s tým, že na Slovensku nie je dostať hustú tučnú šľahačku, v zahraničí bežne dostupnú pod názvom créme fraiche (krém freš). Naozaj som ju doma nevidela, tu vo Švajčiarsku ju kupujem často, je úplne fantastická do krémov. 

Ak si ju neviete kúpiť, či práve nemáte cestu do obchodu, v ktorom ju majú, urobte si ju jednoducho doma. Návod na jej prípravu som našla na českej stránke, robil ju jeden pán viacerými pokusmi. On použil podmáslí(u nás cmar) a šľahačkovú smotanu 30%-nú tuším.

   Z jeho pokusov som si vzala ponaučenie, robila som dvomi spôsobmi, zvedavá na výsledok.

Z domu som mala Zakysanku, tak mi nahradila cmar, sú v nej takisto lactobacily vhodné na prípravu našej mliečnej pochúťky. Je však dosť kyslá, inokedy dám asi neutrálnejší jogurt so živou kultúrou.

1. variácia:Dve dcl tekutej smotany s 35% tuku som zmiešala s dvomi polievkovými lyžicami zakysanky. Všetko bolo priamo z chladničky

2.variácia: Do druhej nádobky som naliala asi deci tekutej smotany a zohriala ju na cca 40°C, odstavila a primiešala jednu PL zakysanky. 

Obe nádobky som zakryla alobalom a nechala na podobločnici pri izbovej teplote zhruba 30 hodín.

Po tomto čase bola smotana zhustnutá, ale viac bola tá, ktorú som nezahrievala, zahrievaná bola len málo hustá.

Premiešala som ich a dala ešte do chladničky na pár hodín. Potom vyzerali takto: prvá je poriadne hustá, krémová, až stojí

druhá (zahrievaná) je síce hustá ale ešte vždy tekutá

Takže záver môjho snaženia znie: ak chcete hustú krémovú tučnú smotanu konzistenciou rovnakú s créme fraiche, zmiešajte tekutú šľahačkovú smotanu s kyslomliečnym výrobkom v studenom stave, nechajte stáť pri izbovej teplote min. 24 h a potom ešte schlaďte.

V chuti cítim trocha kyslosti, ale inak na nerozoznanie od pravej créme fraiche.

Použila som ju aj na potieranie kysnutého raňajkového pečiva.

A mali sme ju natretú na chlebíku aj ráno, je to lepšie ako maslo alebo roztierateľný syr. Vrele odporúčam.