Kuracie stehná Marengo

Kurča Marengo je slávne jedlo, ktoré vymyslel osobný kuchár cisára Napoleona. Po jednej bitke pri talianskej dedinke Marengo vojaci poznášali kuchárovi čo našli na okolí a on zapojil všetku svoju fantáziu a vytvoril jedlo, ktoré napokon cisárovi veľmi zachutilo a vraj si ho potom pýtal po každej vyhratej bitke.
Recept sa však vtedy nezapísal(bolo to v r. 1800) a časom sa pomenil tak ako aj iné recepty, v pravom napríklad iste neboli rajčiny, lebo vtedy ich ľudia v Európe považovali za jedovaté.
Ja som si prezerala viac tých receptov, tento som si poskladala ako mne vyhovovalo.
Použila som kuracie horné stehná. Zbavila som ich kože a vykostila som ich

 Z oboch strán ich treba na olivovom oleji rýchlo opiecť, podliať bielym vínom( pod 5 stehien som dala pol deci) a horúcim kuracím vývarom(asi 1,5dcl). pridala som dva bobkové listy a čerstvé lístky bazalky, tymiánu a petržlenovej vňate.

Celé som trochu osolila, nie veľmi, lebo vývar som mala slaný. Medzitým som postavila do kastrólika variť vodu, keď zovrela, vložila som do nej tri menšie rajčiny, o minútu som ich vybrala do studenej vody a kožu takto ľahko stiahla. Tento úkon sa volá blanšírovanie. Paradajky som pokrájala na kusy a vložila k mäsu

Umyla som dve väčšie hnedé šampiňóny, pokrájala ich na plátky, takisto veľký strúčik cesnaku. Putovali za paradajkami do jedla, ktoré sa dusilo na miernom ohni.

Všetko som nechala bez zakrytia dusiť skoro hodinu. Po 40 minútach som ešte pridala malé perlové cibuľky naložené v sladkokyslom náleve, čerstvé som nemala. Ak máte čerstvé, dajte ich skôr. Mäsko pekne zmäklo, šťava sa zahustila a ostalo jej tak akurát a chute sa perfektne prepojili. Kuchár cisára bol naozaj veľký gurmán. Celé kurča som nerobila z dôvodu, že nás je teraz menej doma. Ako príloha sa vo Francúzsku odporúča čerstvá bageta. Pri podávaní sa jedlo posype čerstvými bylinkami. Piekla som pečivo s ľanovými semienkami,  veľmi nám to takto spolu chutilo.

Slané kvetinky

Pečivo tohoto tvaru ma dnes upútalo na maďarskej stránke o varení. Bola to u mňa láska na prvý pohľad. Aj na druhý, tretí...
A keďže dnes som mala voľno, mohla som sa do neho hneď aj pustiť.
Recept písal čerstvé droždie, to ma však nečakane sklamalo, pritom malo ešte dosť dlho do skončenia záruky, dám si sem fotku, aby som už také nikdy nekupovala. V miske je rozmrvená polovička droždia a nič sa nedeje ani po 10 minútach:-(

Ešte šťastie, že mám doma aj sušené. Aj tak som si povedala, že ho budem skúšať, ako sa správa, takže teraz bola zasa správna príležitosť.
Takže do misy som nasypala 50dkg hladkej koláčovej múky 00 extra, čajovú lyžičku soli, polovičku sáčka sušeného droždia z Coop Jednoty(inak, stačila by aj čajová lyžička, lebo je fakt veeeeľmi aktívne), 3dcl vlažného mlieka s lyžičkou cukru a 5 dkg masla roztopeného v mlieku. všetko mi premiesil robot.

Pomocou stierky som vymiesené cesto nadvihovala a podsypala múkou, bude sa ľahšie vykydávať po vykysnutí z misy.

Na to, že to sušené droždie je také bujné som prišla po hodine kysnutia cesta, ono sa mi nie zdvoj- ale strojnásobilo!

Vykydla som ho na pomúčenú podložku a rozvaľkala na hrúbku asi 3mm. Urobte ešte tenšie, ono stále kysne. pripravila som si okrúhlu formičku vo veľkosti koliesok "diétnej", teda jemnej salámy, ktorú som kúpila pre tento účel. Použite takú, ktorú máte radi, v recepte sa žiadal parízer, ale ten ja nejak nemusím, asi mi tam vadia tie tukové oká(aj keď tá, čo som kúpila, tiež nie je diétna, len jemnejšie zomletá) Povykrajovať treba párny počet koliesok. Jedno potrieť paprikovým krémom alebo horčicou. To bola moja voľba, k tejto saláme mi nepasuje nič iné, ako plnotučná horčica. Najviac nám chutí tá zo Snica.

Takže postup skladania je jednoduchý: koliesko cesta potreté horčicou, plátok salámy, zakryť ďalším potretým kolieskom, horčicou dolu samozrejme, aby sa kolieska so salámou zlepili. Potom ich treba radielkom alebo nožom narezať nie celkom do stredu zo štyroch protiľahlých strán. Radielko nebolo na túto činnosť také šikovné, vymenila som ho preto za nôž.

Ďalej sa urobia ešte štyri zárezy medzi tie už hotové, teda spolu ich bude 8.

teraz treba chytiť jednou rukou spodný konček zárezu všetkých vrstiev a druhou rukou vedľajší konček toho istého zárezu. Celé dieliky vytočíme, vždy dva a dva akoby sme roztvárali stan.

 Zárezov musí byť všade osem, aby sa kvetinky pekne vydarili.

vytočené dieliky trochu popritláčame k sebe. Na reze sa ukáže saláma. Kvetinky necháme na plechu vyloženom pečiacim papierom kysnúť asi dvadsať minút. V tom čase zapínam rúru na 200°C. Po potretí vajíčkom rozšľahaným s trochou mlieka nasypem na kvetinky semienka. Dala som celý mak, sezam a ľan.

Na jeden plech sa mi zmestilo 12 kusov, naplnila som dva plechy.

piekli sa presne 20 minút do červenkasta. Po vytiahnutí z rúry sa kuchyňou šírila fantastická vôňa.

Cesto je mäkké, výbornej chuti s tou salámou, horčicu moc necítiť ale pridáva trocha šťavnatosti. Slané kvietky sa mi vydarili podľa očakávania. Vyskúšajte ich aj vy. Budem rada, ak sa potom ozvete, či chutili.

Variácia na Viedenské rezy (nepečená)

S príchodom teplejších dní pokukujem po sviežich a podľa možnosti nepečených zákuskoch, tortách, dezertoch. Mala som vyhliadnuté dva, jeden nepečený krupicovo-pudingový, druhý bol recept na Viedenské rezy. Ako to už býva, u mňa je väčšinou problém do bodky dodržať predpis, niekedy mením recepty na svoj obraz tak, že neostane kameň na kameni, niekedy mením len výnimočne. Teraz som sa nevedela rozhodnúť medzi dvomi spomínanými, tak som ich skombinovala. Podarilo sa to veľmi dobre, z výsledku už totiž neostalo nič, som rada, že som fotila, kým bolo čo...
Pri Viedenských rezoch sa pečie bledý piškótový korpus, naň putuje kvázi želatína z pomarančového džúsu a Zlatého klasu, ďalej vrstva šľahačky a vrch zdobia dlhé piškóty namáčané v džúse a pofŕkané čokoládovou polevou. Pečenie piškóty som vynechala, korpus som nahradila vrstvou hustej krupicovej kaše, do ktorej som pre efekt prisypala kakaový prášok.
Krupicový korpus:
3dcl mlieka
štipka soli
4 PL detskej krupice
1 ČL kakaového prášku
1 PL kryštálového cukru
Z uvedených surovín som uvarila hustú kašu a naliala som ju do maslom vymazanej rozoberateľnej formy s priemerom 18cm. Potom som na ňu nastrúhala pár Be-be keksov, asi tak 10ks.

Džúsová "želatína"

4dcl pomarančového džúsu

30g Solamylu

1 ČL cukru

V džúse poriadne rozmiešame Solamyl a cukor, pomaly privedieme k varu až zhustne. Mierne teplý navrstvíme na keksovú drvinu, urovnáme

Keksová vrstva sa nespojila ani s kašou ani so želatínou, obe hmoty boli príliš husté, aby ju zvlhčili. pri jedení preto nedrží spolu. Ak vám to vadí, vynechajte ju. Koniec-koncov porcie sa jedia vidličkou či lyžičkou, nie je také dôležité, aby boli zlepené, mne sa tam tá vrstva hodila kvôli farebnosti.

Ďalej budeme potrebovať vyšľahanú smotanu 33% so stužovačom. Použila som vychladený kelímok 180ml. Takisto uhladíme.

Na šľahačkovú vrstvu pôjdu už len v džúse namáčané dlhé piškóty. Minula som necelé balenie, kľudne dajte okrúhle, budú sa lepšie ukladať do okrúhlej formy.

Vrch som pokvapkala polevou, ktorú som pripravila z trošky šľahačkovej smotany a horkej čokolády. Všetko som miešala na miernom ohni, kým sa roztopilo a spojilo.

Tortu treba nechať v chlade pár hodín, najlepšie cez noc. Ráno prejdeme po vnútornom okraji ostrým nožom a uvoľníme okraje formy - obruč.

Nakrájame rezy a môžeme si ich vychutnávať aj miesto raňajok. Ja mám sladké raňajky veľmi rada. Potom mám celý deň čas spáliť kalórie.

Slovenské pagáče

Tento názov som si dovolila kvôli žinčici, ktorú som použila k príprave pagáčov. Je to totiž pravý a pôvodný slovenský výrobok, ktorý inde vo svete vraj nenájdete. Žinčica je vedľajší produkt pri výrobe ovčieho syra, srvátka, ktorá sa pri zahrievaní vyzráža na bielkoviny a tie sa s trochou tekutiny naberajú do inej nádoby. Tak vzniká sladká žinčica. Aby z nej bola kyslá, musí sa nechať pár dní pri izbovej teplote skysnúť. Takže sa jedná vlastne o veľmi zdravý kyslomliečny nápoj, plný hodnotných bielkovín, aminokyselín a minerálov.
Kvalitné produkty z ovčieho mlieka sa vyrábajú na salašoch stredného Slovenska, najvhodnejší čas na ich návštevu je práve máj, tak keď sa vám pošťastí, bača vás isto ponúkne čerstvou žinčicou z typického dreveného pastierskeho črpáka. Nech vám padne na úžitok!
Ja som ešte na salaši nebola, ale uvidela som žinčicu v malej súkromnej predajni v meste. Majiteľke dovážajú výrobky z bryndziarne a syrárne vo Zvolenskej Slatine, každú stredu má čerstvé ovčie aj kravské mliečne produkty.

Toto je 7,5 dcl fľaška. Nápoj v nej dosť hustý, špecifickej chuti. 

Mala som v pláne piecť pagáče, tak ma napadlo, že namiesto mlieka či smotany do nich dám práve žinčicu. 

Pol kila múky mi práve stačilo, to je taká primeraná dávka. Skombinovala som ju z 30dkg hladkej 00 extra, 10dkg chlebovej hladkej a 10dkg špaldovej celozrnnej hladkej múky. tá prifarbila cesto do hneda.

Pridala som po dve lyžičky soli a cukru, jednu lyžičku sušeného droždia, jedno celé vajce a 3,5 dcl žinčice. Prisypala som tri lyžičky ľanových semienok, nech sa míňajú, sú predsa zdravé.

Po spojení cesta som nakoniec pridala tri polievkové lyžice bravčovej masti.

Premiesené cesto odpočívalo asi hodinu prikryté čistou utierkou.

Potom som ho na pomúčenej podložke rozvaľkala na hrúbku asi 1 cm a menšou formičkou som vykrajovala pagáče

a to tým spôsobom, že plochý pagáčik som dlaňami vystretými kolmo na podložku gúľala -zvyšovala protichodným pohybom dlaní. Odfotila som len jednu dlaň, druhú si domyslite, lebo som musela aj fotiť.

Takto sa dá regulovať výška pagáčov. Ukladala som ich na pečiaci papier na plechu asi 2 cm od seba, aby mali miesto narásť.

Kysli takto ešte asi pol hodiny, potom som ich potrela žĺtkom rozmiešaným s troškou žinčice(keď už - tak nech)

Rúru som medzitým zapla na 200°C, keď sa vyhriala, putovali do nej pagáčiky. Čas som nesledovala, len farbu povrchu. Akonáhle boli pagáče červenkasté, vytiahla som ich a nechala vychladnúť.

Sú pevnejšie ale mäkké, cítiť chuť aj vôňu masti v nich, sú kyselkavé od žinčice a malej dcérke chutili natoľko, že mi ich brala z plechu oboma rukami.

Do hrnčeka som naliala zvyšok toho zdravého kyslomliečneho zázraku a vychutnávali sme si čerstvé pagáče zároveň s lúčami hrejivého májového slniečka.

Obrus na obrázku je pre mňa pekná spomienka. Vyšívala som ho presne pred 23 rokmi na pôrodnici...

Farebná fúzia

Prišla som z pracovného stretnutia  krátko pred obedom, hladná ako vlk. Obed z nedele pojedený, v chladničke dosť surovín k rýchlej improvizácii, tak sa aj teším, čo zasa vymyslím. Hlad je veľký pán, najradšej by som všetko nahádzala do seba surové. Ale mám tu trocha zvyšnej dusenej ryže, ostala by mi na krku.
Po krátkej úvahe putuje na kuchynskú linku z chladničky údené tofu, kúsok brokolice, cukina, jedna hrubšia mrkva a misa so zvyškom ryže. Tú dávam na menšiu panvicu s lyžicou oleja pomaly opekať. Všetko robím súčasne, jeden úkon za druhým, tak ako to teraz reprodukujem. Na veľkú panvicu nalejem trocha oleja, hodím tam očistenú nadrobno pokrájanú menšiu cibuľu a sem-tam premiešam. Očistím mrkvu a cesnak, ten hodím na cibuľu, len čo chytí farbu. Hrubo nastrúham mrkvu, osolím, poopekám. Podlejem máličko vodou a nechám dusiť. Poodkrajujem ružičky z brokolice a hádžem ich k mrkve. Nezabudnem premiešavať aj ryžu.

Zeleninu ešte trochu podlejem, okorením karí korením a na pár minút zakryjem pokrievkou. 

Vyberiem jedno vajce - ešte stále mám z tých fajnovo žltých domácich - aby som aj tie míňala. Rozbijem ho do mištičky, posolím, rozšľahám a zalejem ním ryžu. Zamiešam až keď začne vajce tuhnúť, je nádhernej farby. Opekám ho kým sa celkom spojí s ryžou.

Odstránim pokrievku zo zeleniny, tekutiny tam ani neostalo, dusila sa asi tri minútky, nastrúham tretinu cukiny aj so šupkou

Hneď pridávam aj nastrúhanú polovičku z tofu, načo ho krájať, keď je strúhadlo poruke?

Dôkladne premiešam, naposledy prichádza na rad už len hrsť posekanej petržlenovej vňate. pridá fantastickú chuť

Vypínam plyn a chystám tanier. Na porciu ryže nakladám kopcovito farebnú voňavú zmes. Slinky mi tečú už prúdom...

Teraz je mi už fajn. Veľmi chutilo, žalúdok je plný výživného jedla, spokojnosť a úsmev na tvári. Je predsa tak dobré improvizovať;-