štvrtok 7. mája 2015

Slovenské pagáče


Tento názov som si dovolila kvôli žinčici, ktorú som použila k príprave pagáčov. Je to totiž pravý a pôvodný slovenský výrobok, ktorý inde vo svete vraj nenájdete. Žinčica je vedľajší produkt pri výrobe ovčieho syra, srvátka, ktorá sa pri zahrievaní vyzráža na bielkoviny a tie sa s trochou tekutiny naberajú do inej nádoby. Tak vzniká sladká žinčica. Aby z nej bola kyslá, musí sa nechať pár dní pri izbovej teplote skysnúť. Takže sa jedná vlastne o veľmi zdravý kyslomliečny nápoj, plný hodnotných bielkovín, aminokyselín a minerálov.
Kvalitné produkty z ovčieho mlieka sa vyrábajú na salašoch stredného Slovenska, najvhodnejší čas na ich návštevu je práve máj, tak keď sa vám pošťastí, bača vás isto ponúkne čerstvou žinčicou z typického dreveného pastierskeho črpáka. Nech vám padne na úžitok!
Ja som ešte na salaši nebola, ale uvidela som žinčicu v malej súkromnej predajni v meste. Majiteľke dovážajú výrobky z bryndziarne a syrárne vo Zvolenskej Slatine, každú stredu má čerstvé ovčie aj kravské mliečne produkty.
Toto je 7,5 dcl fľaška. Nápoj v nej dosť hustý, špecifickej chuti. 
Mala som v pláne piecť pagáče, tak ma napadlo, že namiesto mlieka či smotany do nich dám práve žinčicu. 
Pol kila múky mi práve stačilo, to je taká primeraná dávka. Skombinovala som ju z 30dkg hladkej 00 extra, 10dkg chlebovej hladkej a 10dkg špaldovej celozrnnej hladkej múky. tá prifarbila cesto do hneda.
Pridala som po dve lyžičky soli a cukru, jednu lyžičku sušeného droždia, jedno celé vajce a 3,5 dcl žinčice. Prisypala som tri lyžičky ľanových semienok, nech sa míňajú, sú predsa zdravé.
Po spojení cesta som nakoniec pridala tri polievkové lyžice bravčovej masti.
Premiesené cesto odpočívalo asi hodinu prikryté čistou utierkou.
Potom som ho na pomúčenej podložke rozvaľkala na hrúbku asi 1 cm a menšou formičkou som vykrajovala pagáče

a to tým spôsobom, že plochý pagáčik som dlaňami vystretými kolmo na podložku gúľala -zvyšovala protichodným pohybom dlaní. Odfotila som len jednu dlaň, druhú si domyslite, lebo som musela aj fotiť.
Takto sa dá regulovať výška pagáčov. Ukladala som ich na pečiaci papier na plechu asi 2 cm od seba, aby mali miesto narásť.
Kysli takto ešte asi pol hodiny, potom som ich potrela žĺtkom rozmiešaným s troškou žinčice(keď už - tak nech)
Rúru som medzitým zapla na 200°C, keď sa vyhriala, putovali do nej pagáčiky. Čas som nesledovala, len farbu povrchu. Akonáhle boli pagáče červenkasté, vytiahla som ich a nechala vychladnúť.
Sú pevnejšie ale mäkké, cítiť chuť aj vôňu masti v nich, sú kyselkavé od žinčice a malej dcérke chutili natoľko, že mi ich brala z plechu oboma rukami.
Do hrnčeka som naliala zvyšok toho zdravého kyslomliečneho zázraku a vychutnávali sme si čerstvé pagáče zároveň s lúčami hrejivého májového slniečka.


Obrus na obrázku je pre mňa pekná spomienka. Vyšívala som ho presne pred 23 rokmi na pôrodnici...

Žiadne komentáre: