Zmrzlina s chuťou slivkových guliek

Ako som už spomínala, s malou chodíme na husličky. A keď jej hranie ide naozaj veľmi dobre, za odmenu si sadneme na zmrzlinu do neďalekej cukrárne pri soche poľského kráľa Sobieského, ktorý nám oslobodil mesto od Turkov. To len aby ste vedeli, kde máte takú zmrzlinu hľadať.
Objavili sme ju len minule pod nenápadným názvom Slivková. Vyzerala úplne obyčajne, až kým som ju neochutnala. Zreničky sa mi rozšírili blahom a matnou spomienkou na niečo strašne dobré...domáce slivkové gule s opraženou strúhankou! Oni tam tú strúhanku (či niečo moc podobné) aj mali.
Bez dlhšieho rozmýšľania som si predsavzala tú chuť zopakovať aj vo svojej kuchyni.
Zmrzlinovač nemám, budem usilovne počas mrazenia miešať.

Tak som si pripravila:
slivkový kompót, dva kelímky šľahačkovej smotany, mletú škoricu a na kúsku masla opraženú strúhanku. Neskôr som potrebovala aj slivkový lekvár, o tom potom.

Ponorným mixérom som pár sliviek premenila na kašu. Ja už dávam do kompótov naozaj málo cukru, teraz sa mi to vypomstilo, chuťovo to bolo fakt nevýrazné k smotane. Tú som vyšľahala len tak do polovice, bola viac tekutá.
Takže pribudol aj slivkový lekvár podľa chuti, samozrejme. A miešala som už len ručne, aby som si neurobila maslo.

So škoricou som prisypala aj časť opraženej strúhanky, zvyšok ostal na posypanie porcií po zamrazení.

Zmes už dokonalej chuti som rozdelila do dvoch nádob a vložila mraziť.

Po 30 minútach som hmotu poriadne premiešala, na steny nádoby sa už pomaly ale isto lepila námraza, tú treba premiešať s tekutým stredom, aby sa hmota zmrazila rovnomerne. Miešanie stačí zopakovať ešte dvakrát, vždy po pol hodine.

Potom sa zmrzlina nechá v mraze do úplného stuhnutia. U nás to trvalo 3 hodiny. Jeden kelímok už padol za obeť hneď poobede. Ale vôbec neľutujem:-)

Bola som na kurze varenia v hlavnom meste

A bolo dobre. Nielen pre množstvo nových poznatkov o náhradách bielej múky v kuchyni a názorných ukážkach čo ako a s čím kombinovať, ale aj kvôli ženám, ktoré som mala tú česť tu spoznať osobne. Sú to aj moje súpútničky na Vareche, skvelé kuchárky a pekárky, teda aspoň väčšina z nich, čo tam boli. Neznáme dámy boli vylosované, tie aktívne na kulinárskom portále nie sú, ale všetky prítomné boli veľmi milé a priateľské, vrátane adminky Janky a fotografky Stanky.

Varecháčky zvučných mien tu boli za odmenu za účasť v mesačnej súťaži posielania receptov Varíme s Varechou
Naša lektorka Silvia Horecká je fakt kapacita vo svojom obore, to musím uznať. Predstavovali nám ju ako chodiacu encyklopédiu, čo teda nemá ďaleko od pravdy. Každé jej slovo som si žiaľ nezapamätala, ale hlavné veci snáď hej, beriem si ponaučenie pre ďalšie moje pôsobenie v kuchyni.
Jej blog "Terapia jedlom" čítam jedným dychom a teším sa na nové príspevky.
Som ľahko ovplyvniteľná osoba, hlavne, ak vidím, že predomnou stojí človek, ktorý ovláda nielen teóriu, ale aj prax s cieľom zmeniť stravovacie zvyky vedúce do záhuby.
Silvia nie je usmievavá a nezískala si ma milým nadšením pre pečenie, ale svojou vážnosťou a ráznym postojom.
V dvoch skupinkách sme potom s malými odlišnosťami pripravovali zemiakovo-batátové gnocchi s pestom z medvedieho cesnaku a bazalky, koláč z gaštanovej múky a citrónovo-zázvorové koláčiky. Variť v cudzej kuchyni je nezvyk, ale spoločnými silami sme prácu zvládli, myslím, na jednotku:-)
Gnocchi boli vynikajúce, takisto zázvorové koláčiky, gaštanový bol pre mňa dosť tuhý by som povedala.

S chuťou sme sa najedli, podebatili, oddýchli si trošku

Čas ale veľmi pokročil, tak sme sa už len narýchlo rozlúčili a každý si šiel svojou cestou, vonku bol silný lejak, dobre, že sme boli v Poluse, pobehala som pár obchodov, kým som našla asi posledný dáždnik (ktorý sa mi náhodou hodil k bodkavej blúzke).

 Po kurze som mala ešte dve milé a dlho očakávané stretnutia, čo sa zliali na čas do jedného spoločného. Príjemnú konverzáciu pri kávičke vystriedala rýchla pochôdzka starým mestom a na Palisádach sme stihli v rámci Dňa otvorených parkov navštíviť vilu ruskej ambasády.

Smerom ku Kochovej záhrade sme videli ešte pár krásnych budov, vlastne na okolí je všetko krásne, pokojné a dôstojné.

Do Kochovej záhrady som sa už nedostala, šlo sa v skupinkách a ďalší vstup za 40 minút bol v už nedohľadne. Ostali mi aspoň pekné spomienky na tento deň a hlavne na skvelých ľudí v ňom.

Jasné, že po príchode domov som si šla zháňať všelijaké moderné druhy múk. Nieže by som bola v tomto smere úplne zaostalá, ale ten chtíč reformácie po takomto dôležitom kurze naozaj nedal pokoja.
Ovocný koláč, ktorý som potom piekla, sa niesol v znamení náhrady bielej múky a cukru niečím lepším, čo nám dá viac, ako len prázdne kalórie a rapídne zvýšenú glykémiu. Chcela som niečo podobné, ako tu už na blogu mám pod názvom Slivkáč s tvarohom.
Zmiešala som vysokosacharidovú múku (tu ryžovú), s vysokobielkovinovou (tu pohánkovou) a vysokotukovou (tu makovou), pridala som ešte aj trocha celozrnnej špaldovej.

Miesto oleja som dala kravské maslo a miesto čerstvého droždia bezfosfátový kypriaci prášok. Miesto mlieka zasa fermentovaný mliečny výrobok, acidofilné mlieko. Cukor som dala z kokosových kvetov. V tom ešte nemám úplne jasno, čo bude doménou v sladení pri pečení, lebo ten kokosový je tmavý a má dosť výraznú chuť. Ešteže vajcia sú v pohode:-)

Ovocie (jahody a rebarboru) som zaliala tvarohovou plnkou a piekla 50 minút na 170°C.
Ktovie, či by som týmto koláčom u Silvii uspela? Hádam áno. Ale o niečo ťažšie to bude doma, kde sme si predsa zvykli najviac na tú bielu múku aj s cukrom...

Jahody zavarené vo vlastnej šťave

Mne je vždy tak ľúto, keď sa pri varení džemu klasickým spôsobom odparí tá skvelá jahodová šťava! Ja viem, je to daň za to, že tam nedávam pektín.
Pred pár dňami mi suseda Terka priniesla pol vedierka jahôd, že ich už nechce ani vidieť. Niečo sme pojedli zase čerstvé, niečo sa ušlo na koláč a zvyšok som odvážila. K 800g ich čistej váhy som prisypala 100g kryštálového cukru, tak ako som vlani varila džem 1:8 (mimochodom, asi po desiatich mesiacoch sa zjedla posledná fľaška k palacinkám, bol bezchybný)
Takže zasypané jahody som premiešala a popučila pučidlom na zemiaky. Vysterilizovala som si tri trojdecové fľašky spolu s vrchnákmi a nechala voľne uschnúť.
Jahodovú zmes som priviedla k varu a miešala, aby sa zvyšný cukor rozpustil, to boli asi dve minútky. Horúcu masu som hneď naberala do pohárikov, pevne zavrela a prevrátila hore dnom. Jahody sú dosť kyslé, nemali by sa skaziť, ak nezradí obal. Pre istotu som ich nechala na kuchynskej linke ešte dva dni, či nezačnú "vrieť". Boli poslušné, preto som ich dnes uložila do špajze. Pevne verím, že budú v nezmenenom stave čakať až do zimy. Vtedy z nich plánujem urobiť veľmi chutný dezert s pridaním chia semienok. Napučané chia nielen zahustia, ale dodajú aj super prospešné látky. Túto jahodovú sezónu sme si ich vychutnali až-až.

Králik na pekáči

Ony to boli vlastne len dve stehná a piekli sa spolu s prílohou, štvrťkami zemiakov.
Úplne jednoduché na prípravu a pritom sa človek naje do sýtosti, až mu chutnučká šťava steká dolu bradou:-) Práve tak som to chcela...
Umyté a osušené stehná som husto našpikovala cesnakom, osolila, naolejovala a posypala sušeným tymiánom. Takto som ich vložila na pekáč s kúskami údeného bôčika do rúry vopred vyhriatej na 220°C.

Kým sa stehná pripiekli, stihla som očistiť päť zemiakov, rozštrvrtila som ich osolila, okúpala v oleji a posypala celou rascou.

Pridala som ich k stehnám, pekáč prikryla alobalom a teplotu stiahla na 180°C.
Rúra pracovala v tomto režime ešte skoro hodinu.
To sme už ale s malou boli na odchode na hodinu hudobnej. Takže pekáč ostal vo vypnutej rúre ešte skoro tri hodiny. Po príchode domov nás ovanula fantastická vôňa a jedlo malo tú správnu teplotu. Na spodnej fotke vidieť množstvo šťavy, vôbec som nepodlievala.

Malá si rozkázala zavárané uhorky, čo bola podľa mňa vynikajúca voľba. Mäsko jemné, šťavy dostatok, nič sa nevysušilo, lebo bolo prikryté.

Šalát s granátovým jablkom a avokádom

Plný vitamínov a antioxidantov je tento pestrofarebný mix pôvodom z Mexika. Na jeho prípravu som použila aj vlastný listový šalátik lollo rosso, pre mňa jeden z najkrajších.

Umytý a voľne usušený sa len rozloží na tanier a naloží sa naň zmes ovocia a zeleniny ochutenej sladkokyslým dresingom.

Suroviny:

Po jednom kuse z nasledovných: granátové jablko, zrelé avokádo, grapefruit, pomaranč, strúčik cesnaku. Ďalej na dresing: 1 PL červeného vínneho octu, 1/2 ČL horčicových semienok, 1 ČL trstinového cukru, šťava z jednej limetky, 1 PL extra panenského alebo tekvicového oleja. K ozdobe kolieska červenej cibule.

Postup:

Z rozpoleného avokáda vyberieme kôstku, dužinu zbavíme šupky a nakrájame na malé kocky. Pokvapkáme ich limetkovou šťavou, aby nestmavli.

Granátové jablko rozrežeme priečne a potom ešte na viac častí do krížov, zrnká povyberáme prstami. Ja pri týchto činnostiach stále vyjedám, takže do šalátu sa potom nedostane kompletné množstvo.

Cesnak tiež pokrájame nadrobno.

Pripravíme si nálev: v miske zmiešame podrvené či pomleté horčicové semienka, vínny ocot, cukor a olej.

 Ideme filetovať: citrusy ostrým nožom orežeme z kože tak, aby na dužine ostalo čo najmenej bielej šupky.

Potom jednotlivé mesiačiky vyrežeme spomedzi blán, režeme až k samotnému jadru.

Vytečenú šťavu zlejeme do dresingu, mesiačiky pokrájame na veľkosťou vhodné sústa.

Zostavíme šalát: v mise zmiešame pomarančové a grepové kúsky, kocky avokáda, cesnak a zrnká granátového jablka s dresingom.

Ak nechcete potlačiť vlastnú chuť ovocia, môžete šalát pokvapkať dresingom až na servírovacom tanieri či mise, kde na listy šalátu uložíte farebnú zmes.
 Cesnak mi tu vôbec neprekážal, skôr ma zaujalo avokádo jemne ochutené dresingom, jedla som ho doteraz len rozmixované.
Šalát je vhodný samostatne ale aj ako príloha najskôr asi

ku grilovaným mäsám.

Posledný bod je poukladať navrch kolieska červenej cibule, tá chuťovo posunie tiež tento výborný mix viac  k pikantnosti.

           Nech vám padne na zdravie!

Pikantné rezance s klobásou a so syrom

Zase som si listovala mexickú kuchárku a je v nej toľko dobrých nápadov, že ich vyťahujem a skúšam. Zatiaľ ma ešte ani jeden nesklamal.
Toto jedlo je na prvé počutie celkom nezvyčajne poskladané, ale verte mi, že je veľmi chutné. Som rada, že som sa naň dala a nič by som nemenila, je to dobré presne takto. Druhá vec, ktorá je jeho prednosťou, je tá, že sa k jeho príprave dá použiť zvyšok uvarených cestovín, podľa možnosti tenučkých, tzv. niťoviek. To bol aj môj prípad, rezance mi ostali od mäsovej polievky.
Takže poďme nato, udávam množstvá, ktoré som použila ja.
Suroviny:
300g uvarených niťoviek ( v originále sa niťovky uvaria s jedným bobkovým listom)
1 červená cibuľa
2 veľké strúčiky cesnaku
2 PL oleja
kúsok údenej domácej klobásy (v originále chorizo)
1 zelená paprika
chili paprička podľa chuti
2 dcl domácej paradajkovej šťavy
soľ
čierne mleté korenie
oregano, (1 bobkový list k uvareniu cestovín)
syr na strúhanie výraznejšej chuti
posekaná čerstvá petržlenová vňať( v originále koriandrová vňať)
Postup:
Tu sú cestoviny, ktoré mi ostali.

Ak zvyšky nemáte, v dostatočnom množstve osolenej vody s bobkovým listom ich nechajte prejsť varom, prepláchnite studenou vodou, sceďte a nechajte odkvapkať.
Pekáčik som vymazala olejom, na zvyšku som popražila pokrájanú cibuľu a zelenú papriku, prihodila som plátky čerstvej chili papričky.

Klobásku som pokrájala na kolieska a pridala opekať na panvicu, rúru som zapla na 200°C.

Skoro som zabudla na cesnak, aj ten sa poopekal.

Opečenú zmes som posypala čiernym korením a zaliala paradajkovou šťavou. pridala som aj oregano (nevšimla som si, že sa mi minulo, tak som dala provensálske korenie, ktoré ho obsahuje tiež)

Obsah panvice hneď zaškvrčal, nechala som ho prevrieť a prisypala som rezance.
Treba ich poriadne premiešať v tej omáčke a oheň vypnúť.

Ak je niekto veľmi-preveľmi hladný, už aj v takejto podobe to bude veľká dobrota, odpadne mu zapekanie. Ja som však bola trpezlivá.
Zmes putovala zaraz do pekáčika, tam som ju urovnala a navrch nastrúhala syr.

Zapekanie trvalo na tých 200°C presne 15 minút, to už okraje hnedli.

Myslela som si, že mi tam ten syr nebude pasovať. Ale on je tam celkom dobrý!
To vraví tá, ktorá miluje syrové zapekance:-) Je to pikantné a zase trošku iné, ale hlavne veľmi chutné.

Jednoducho, treba vyskúšať a ochutnať;-) A tu je predloha, ktorá ma zlákala

Kokosový nápoj s limetou

Osviežujúci letný drink bez alkoholu je na sparný deň ako stvorený.
Dnes sme mali babskú jazdu, bola u nás na pobyte mama a najväčšou odmenou pre mňa bolo jej vyhlásenie, žeby z toho kokteilu vypila aj za liter:-)
Inšpiráciu som našla v malej mexickej kuchárke.
Suroviny:
2 diely nesladeného kokosového mlieka
1 diel limetkovej šťavy
4 diely ovocného džúsu (mango, papája, guava alebo machovka) ja som použila multivitamínový džús
ľadové kocky alebo drť

Postup:
Naschvál som písala diely, lebo pôvodne to mali byť hrnčeky, ale ja som mala len malú konzervu kokosového mlieka, od neho sa odvíjali potom aj množstvá ostatných surovín.

Do stolového mixéra som naliala premiešané kokosové mlieko, limetkovú šťavu a džús, pridala som pár ľadových kociek a všetko poriadne premixovala.

Okraje pohárov som namočila v mede a kokosovej múčke.

Je to veľmi chutný nápoj, nabudúce z neho určite pripravím viac.