Ako som už spomínala, s malou chodíme na husličky. A keď jej hranie ide naozaj veľmi dobre, za odmenu si sadneme na zmrzlinu do neďalekej cukrárne pri soche poľského kráľa Sobieského, ktorý nám oslobodil mesto od Turkov. To len aby ste vedeli, kde máte takú zmrzlinu hľadať.
Objavili sme ju len minule pod nenápadným názvom Slivková. Vyzerala úplne obyčajne, až kým som ju neochutnala. Zreničky sa mi rozšírili blahom a matnou spomienkou na niečo strašne dobré...domáce slivkové gule s opraženou strúhankou! Oni tam tú strúhanku (či niečo moc podobné) aj mali.
Bez dlhšieho rozmýšľania som si predsavzala tú chuť zopakovať aj vo svojej kuchyni.
Zmrzlinovač nemám, budem usilovne počas mrazenia miešať.
Tak som si pripravila:
slivkový kompót, dva kelímky šľahačkovej smotany, mletú škoricu a na kúsku masla opraženú strúhanku. Neskôr som potrebovala aj slivkový lekvár, o tom potom.
Ponorným mixérom som pár sliviek premenila na kašu. Ja už dávam do kompótov naozaj málo cukru, teraz sa mi to vypomstilo, chuťovo to bolo fakt nevýrazné k smotane. Tú som vyšľahala len tak do polovice, bola viac tekutá.
Takže pribudol aj slivkový lekvár podľa chuti, samozrejme. A miešala som už len ručne, aby som si neurobila maslo.
So škoricou som prisypala aj časť opraženej strúhanky, zvyšok ostal na posypanie porcií po zamrazení.
Zmes už dokonalej chuti som rozdelila do dvoch nádob a vložila mraziť.
Po 30 minútach som hmotu poriadne premiešala, na steny nádoby sa už pomaly ale isto lepila námraza, tú treba premiešať s tekutým stredom, aby sa hmota zmrazila rovnomerne. Miešanie stačí zopakovať ešte dvakrát, vždy po pol hodine.
Potom sa zmrzlina nechá v mraze do úplného stuhnutia. U nás to trvalo 3 hodiny. Jeden kelímok už padol za obeť hneď poobede. Ale vôbec neľutujem:-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára