streda 14. októbra 2015

Bohatá cviklová polievka

Vybrať názov pre jedlo vôbec nie je ľahká záležitosť. Niekedy je dobré vypísať aspoň pár surovín, aby zaujali, inokedy - ak je tých surovín dosť - aspoň naznačiť, že sa jedná o nie obyčajné jedlo. Aspoň si myslím. Hlavne, ak to jedlo vymýšľate sami a nie je nijako tradičné alebo známe pod iným názvom.
Aj toto je ten prípad. Mala som v chladničke kus toho, kúsok tamtoho, čerstvosť zeleniny každým dňom klesá, tak treba rýchlo konať. Cviklu som kupovala vopred uvarenú a ošúpanú. Páči sa mi to uľahčenie, ocenia ho určite mnohí pracujúci, ktorým každý ušetrený okamih stojí za to.
Z načatého póru som odrezala kus asi 12cm dlhý, pokrájala na rezance a potom ešte aj posekala. Na 2 PL rozohriateho oleja som ho začala opekať. Prisypala som kúsok zvyšného baklažánu pokrájaného na kocky. Opekalo a potom dusilo sa to pod pokrievkou.
Priliala som asi 7 dcl horúcej vody, primerane osolila a priviedla k varu. Zatiaľ som najemno postrúhala dve menšie cvikly. Názov som zvolila podľa toho, ktorej suroviny bolo najviac.
Škoda, že nemám feniklové semienka, hodili by sa teraz na ochutenie. Nič iné som radšej nedala. A rozmýšľala som, ako potom chuť doplním niečím výraznejším, čo sa zároveň bude hodiť do tejto polievky. 
Cviklu som pridala do polievky a varila asi desať minút, aby sa to prepojilo.
Nakoniec prišla na rad veľká hrsť posekaných špenátových listov. 
Už som nechala len dve minútky prejsť varom a vypla som plameň. Polievku som už ničím nedochutila, bola jemná, prirodzená. Celú som ju premixovala ponorným mixérom. A to niečo výraznejšej chuti nadôvažok sa ponúklo z chladničky samé - syr s modrou plesňou Niva. Preto som už polievku na konci ani nesolila, syr je slaný dosť.
Biele kruhy na povrchu sú z kefíru a posyp je rozmrvený syr. Veľmi chutné takto všetko spolu. Možno sa vám tiež zapáči.

Žiadne komentáre: