Skorá kapusta s mäsom (minútka)

využívam čas, kým je dostať skorú kapustu, pripravujem z nej ľahké a chutné jedlá, ktoré sú rýchlo hotové. Tento recept je ozajstná rýchlovka, či ho robím z kuracieho mäsa, bravčového karé, panenky či hovädzej sviečkovice. Všetky tieto mäsá potrebujú len veľmi krátku tepelnú úpravu.

Pracovala som súčasne na dvoch panviciach, na vysokej teplote. 

Na jednej som opekala na troche olivového oleja na plátky nakrájaný cesnak a  kapustu nakrájanú na rezančeky.

Na druhej panvici tiež na malom množstve oleja kuracie prsia. Niekedy ich polejem trochou sójovej omáčky, teraz som ich len osolila.

Po pár minútach je všetko hotové, už sa len zmieša dokopy a môže sa papať. Dobrá príloha je k tomu ryža, mne chutí toto jedlo najviac len takto, bez prílohy.

Plnená paprika na dva spôsoby

Plnená paprika s paradajkovou omáčkou je jedno z mojich najobľúbenejších jedál, v čase chutných zelených paprík ho varím pomerne často. Myslím, že pochádza z tureckej kuchyne alebo z niektorej balkánskej, odtiaľ sa rozšírilo cez Maďarov aj k nám. Mohla som ho zaradiť aj do kategórie dedičstva po predkoch, je to totiž tradičné jedlo našich starých rodičov.
V zime, ak nemám zelené papriky, robievam len guľky z mletého mäsa s predvarenou ryžou a dávam ich variť do paradajkovej omáčky. to však nie je úplne ono, chýba tam chuť papriky. Najviac sa mi k nej hodí čerstvý chlebík alebo domáca knedľa. Na mäsovú zmes dávam väčšinou doma mleté bravčové pliecko. Tam mám väčšiu istotu, hotové mleté mäso nekupujem, jednak je príliš mastné a ktovie, čo všetko tam v obchodoch namelú. Ryžu zvyknem uvariť do polomäkka, pridám pretlačený cesnak, soľ, mleté čierne korenie, mletú rascu, mletú červenú papriku a vajce, aby sa zvyšok guliek, ktoré sa nezmestia do paprík, nerozvarili.

Naplnené papriky a prípadné guľky vkladám do vriacej paradajkovej omáčky. Tú pripravujem takto:

na oleji orestujem nadrobno pokrájanú cibuľu, ak mám hustý pretlak, múku nepoužijem. Ak je paradajková šťava riedka, k cibuli prisypem pol lyžice hladkej múky, tiež ju opražím do svetlohneda a zalejem pretlakom a vodou. Vody netreba moc, aby to malo dobrú chuť, radšej koncentrovaný pretlak alebo viac paradajkovej šťavy. poriadne metličkou rozmiešam, z korenín pridám zo tri bobuľky nového korenia, soľ a podľa kyslosti pretlaku aj cukor. 

V tejto omáčke potom varím papriky a guľky. Pri ich vkladaní treba dať pozor, kým sa od vriacej omáčky neobvaria, nemiešam, aby sa nerozpadli. Aj potom len chytím uši kastróla a otáčaním okolo vlastnej osi sem a tam miešam jeho obsah, bez varešky. 

Za pomalého varu, poloprikryté sa jedlo uvarí asi za trištvrte hodiny. Na konci ho ešte podľa potreby dochutím soľou či cukrom.

Recept na plnenú papriku v kapuste som uvidela v maminej starej kuchárskej knihe, zhliadla som ho len a zaryla do pamäti ako tip na niečo nové. Presný postup som si nezapísala a tak som sa pri jej príprave postupovala podľa uváženia. V pôvodnom recepte bolo bravčové mäso a ryža.

Mala som odrezky mastnejšieho bravčového pliecka, primlela som k nim kus kuracích pŕs, aby tam bolo aj chudé mäso. Ak by som nemala také mastné to pliecko, prsia by som nedala. Namiesto predvarenej ryže som použila quinou, obilninu s vysokou výživnou hodnotou. Pol hrnčeka z nej som opláchla, zaliala vodou asi centimeter nad vrch, osolila a varila do polomäkka.

  Ďalšie kroky boli rovnaké ako vždy, mleté mäso som ochutila, pridala quinou 

a touto zmesou som naplnila tri velikánske vydlabané papriky.

Menšiu hlávku skorej kapusty som porezala na menšie kúsky. Na oleji som spenila nadrobno pokrájanú cibuľu, prisypala zarovnanú lyžicu hladkej múky, keď chytila farbu, pridala som kopcovitú lyžičku červenej mletej papriky a stále miešajúc som celé zaliala mäsovým vývarom, asi 2 deci. Ešte som prisypala nachystanú kapustu a pridala plyn. Keď kapusta začala vrieť, vložila som k nej naplnené papriky. Zakryté som ich takto dusila do úplného zmäknutia. 

Do kapusty som ešte dala aj mleté čierne korenie. 

Rozmýšľala som, čo k tomu. Ako najvhodnejšia príloha sa mi javil chlieb. 

   Pravdupovediac, veľmi nám chutilo, všetci doma jedlo chválili. 

Jahodový džem 1:8

Jahodová sezóna v plnom prúde, konečne netreba kupovať tie umeliny z dovozu, ktoré sa len tvária ako jahody, pričom ani chuť ani vôňu a myslím, ani konzistenciu nemajú spoločnú s pravými čerstvo odtrhnutými plodmi. Vlastné jahody sa mi vyničili, keď sme dokončovali úpravy dvora, bola tam spevňovaná plocha s dlažbou, v tom čase som na záhradku ani nemala vôbec čas, chodili tu po dvore bagre, tak som ich musela oželieť.
Minule som kúpila krásne a chutné jahody na výpadovke z mesta, majú tam ovocie a zeleninu z Maďarska, ale poriadne draho teda. Prvá trieda 4,50 druhá 3,50. Trocha prehnané, sa mi zdá, ale čo už, slinky tiekli prúdom...
Jasné, že kúpené množstvo sme hneď pojedli.
Niektorý deň mi prišla ponúknuť ráno obraté jahody tetka z našej ulice, vraj zaplatiť mám čas aj za týždeň, len ona ich už nemá kam dávať. No super, vyzerali dobre, vzala som ich. Bolo ich za vedro.

jahody som umyla spolu so stopkami na dvore, potom som ich prebrala a nechala na veľkých táckach obschnúť. Väčšie pevnejšie plody putovali do mraziacich sáčkov a v jednom rade, teda tak, aby sa čo najmenej dotýkali, som ich vložila na poličky v mrazničke. Keď obmrzli a nehrozilo, že sa navzájom potlačia, som ich nasypala do sáčkov vo väčšom množstve, vyšli mi 3 veľké a jeden menší vak. 

Ako inak, v ten deň som mala jahody na raňajky aj na obed, vlastne som ich jedla skoro non-stop a odložila som za misku aj dcérke, kým sa vráti zo škôlky.

Ušlo sa aj mame, ktorá býva v paneláku. trocha mi ostalo na koláč, to boli také menej pekné, či obrezané. 

Práve som videla recept na jahodový džem s minimom cukru a zvyšok jahôd som odmerala, bolo ho 80 dkg. V recepte sa písalo množstvo cukru 1:4 , ja som ho ešte o polovicu znížila, dala som len 10dkg, teda 1:8.

Cukrom som zasypala pokrájané jahody a nechala stáť v chladničke do druhého dňa. Aj vlani som už odkladala marhuľový džem s malým množstvom cukru, nebol síce hustý ale mal výbornú prirodzenú chuť po marhuliach a nepokazil sa napriek tomu, že som nepoužila chemický konzervant. 

   Najdôležitejšie je podľa mňa dávať zaváraniny do vysterilizovaných fliaš, zavrieť takisto sterilným vrchnákom a podľa potreby ešte zasterilizovať. 

Viac rokov varievam džemy podľa starého systému s rajničkami - malé množstvo pokrájaného ovocia s cukrom(jednu večšiu naberačku) varím za stáleho miešania na slabšom ohni, aby sa zbytočná tekutina odparila až do zhustnutia, keď hmota pri miešaní začne škvrčať a po vareche ostane cestička, čo sa len veľmi pomaly zlieva.

Ovocie nechávam v kúskoch ako som ho nakrájala, nemeliem ho. Pracujem v dvoch rajničkách a striedavo ako sa dohotovia, ich zlievam do pripravenej vysterilizovanej fľašky.

Z uvedeného množstva mi vyšla malá trojdecová fľaša, ktorú som hneď po naplnení pevne uzavrela vyvareným vrchnákom a prevrátila na hlavu na pár minút, aby sa tam vytvorilo vákuum.

Keďže v tomto džeme je skutočne strašne málo cukru, pre istotu ho treba zasterilizovať vo vodnom kúpeli. Nechala som tak fľašku na 90°C asi 10 minút.

Budem musieť vyčkať tri mesiace, kým džem otvorím. Pevne verím, že sa nepokazí a tento systém sa mi osvedčí, pretože chcem v uberaní zbytočného cukru pokračovať aj inokedy. Kyselinu citrónovú som nedávala, lebo sa mi zdala zbytočná, jahody sú dosť kyslé a keďže som cukor naozaj moc-moc zredukovala, už by bol džem až kyslý.

Dve lyžice z neho ostali na okamžitú ochutnávku

je o niečo redší, je to menším množstvom cukru a čerstvosťou. Státím a chladnutím stuhne a zhustne viac. Takže môže prísť ďalšia várka ovocia, už sa na ňu teším.

Rybacia pena - lososová paštéta

Väčšinou hľadám recepty na prípravu jedál, kam netreba veľa surovín, Medzi ne patrí aj tento.

 Na trhu je veľa všakovakých rybacích paštét, pomazánok, ochutnala som niektoré, chuťovo OK, ale to množstvo prídavných látok v nich ma vždy odrádza. A keďže mám malé dieťa, rada by som mu ponúkla niečo kvalitnejšie, chutné a zdravé. Tak musím vyrábať veľa potravín doma. 

Tento recept ma veľmi potešil, hádam sa zapáči aj vám.

Použila som filety z divého lososa, ktorý je lovený vo vodách oceána. Tie obyčajné lososy, aké som vídala predtým, sú chované vo veľkom na farmách a nie sú až tak kvalitné. Preto, keď som uvidela tieto filety, neváhala som ich kúpiť. 

nechala som ich rozmraziť a textilnou utierkou som ich zbavila tekutiny ako sa dalo.

Kúsky filetov som naložila do mixéra a pridala som k nim dva vaječné bielky, soľ a trocha mletého čierneho korenia

Môžete ich aj pomlieť najemno alebo posekať v sekáčiku a tak k nim pridať bielka. 

Budete potrebovať ešte ľadovú vodu, takže si ju zabezpečte dopredu. Tú treba dať do väčšej misky

a do nej vložiť misku s pomletou rybou a bielkami. Ľadová voda zabráni oddeľovaniu smotany od rybacej zmesi. Ja som priliala celý kelímok šľahačkovej smotany 250ml s 33% tuku. Môže byť aj hustejšia a tučnejšia, ak takú zoženiete.

Dôkladným premiešaním získame rybaciu penu. Tá sa ponakladá do zapekacích nádobiek (vymazala som ich pre istotu maslom) a vo vodnom kúpeli sa bude piecť v rúre na 160°C asi 25 minút. 

Moja zmes sa zmestila do štyroch ramekiniek a tie do jenskej misy, do ktorej som naliala vodu. Vrch naplnených mištičiek sa zakryje papierom na pečenie z vnútornej strany potretým olejom.

Takto som ich vložila do vopred rozohriatej rúry a zvedavo čakala tých 25 minút.

Paštéta sa upiekla, navrchu sa ukázala smotana, aj tá bola stuhnutá. Počkala som kým nádobky vychladnú, potom som umelým nožom prešla po vnútornej strane mištičky, zakryla som ju tanierikom a prevrátila, tým sa obsah vyklopil. Ak by to šlo ťažšie, treba jemne poklepkať po miske alebo rýchlymi pohybmi povedala by som vytriasť obsah misky tak, že držíme aj tanier aj misku pevne v rukách.

Paštétu som podávala s kolieskami nasucho opečeného rohlíka. Chuťovo veľmi jemná, konzistenciou tiež ľahučká rybacia lahôdka.

Slaninovo-šalátové závitky

Nápadom vytvoriť slaninové závitky s hlávkovým šalátom som sa inšpirovala na stránke Florentýny Zatloukalovej Kuchařka pro dceru. Sú tam aj iné zaujímavé nápady na využitie šalátu v kuchyni, nielen na obvyklý spôsob v cukrovo-octovom náleve, mrknite sa tam.

Jej recept sa trocha líši, urobila som si malé zmeny v surovinách aj postupe podľa vlastného uváženia.

Ako prvú som si nakrájala na kúsky 1 mrkvu a  dva kúsky hlivy ustricovej. Hodila som ich na trochu rozohriateho oleja spolu s celou rascou, opekala chvíľku, posolila, podliala malým množstvom vody a zakryté nechala dusiť.

Hlávkový šalát som už mala rozobratý na listy a dôkladne umytý v sitku. Chcela som väčšie závitky, preto som dávala dva plátky slaniny na jednu porciu. Jeden list šalátu som rukami skrútila do batôžka, následne zatočila do slaniny a upevnila špáratkami

medzitým som sem-tam premiešala dusiacu sa mrkvu s hlivou, odparenú vodu som doplnila, aby nepriháralo, kým dokončím závitky. Tie som pokládla na rozohriatu panvicu vymazanú olejom a na miernom ohni som ich poopekala z každej strany.

K opečeným závitkom som pridala udusenú mrkvu s hlivou a šťavičkou, ktorá uvoľnila výpek slaniny, nechala som prevrieť a oheň som vypla.

Jedlo sme mali ako neskoré raňajky s čerstvým rožkom. Bola to veľká pochúťka, presne ako som predpokladala. Viem si ho predstaviť aj ako predjedlo či jednohubky tak, ako ich robila Flo, s jedným plátkom slaniny.

Ovocná torta pre Kiku

Kika je moja veľká dcéra. Pred pár dňami mala narodeniny, chcela som ju potešiť chutnou tortou. Mami, upeč mi fitnes tortu - táto veta ma až zamrazila. Niežeby to bol veľký problém, pretože múka, cukor, maslo, všetko to kalorické a nezdravé sa dá nahradiť už celkom dobre, ale predsa som porozmýšľala nad takou alternatívou, aby sme mali menšie pochybnosti, či bude chutiť každému, kto z nej dostane.
Listovala som zbierku receptov až mi pohľad rozjasnil nádherný obrázok ovocnej torty z vlaňajšieho júlového čísla Dobrého jedla. Nechala som sa inšpirovať tortou na pohľad veľmi podobnou tejto na mojom obrázku, receptúru som si ale pomenila.
V maslovej kakaovej piškóte som znížila množstvo tuku a cukru. Namiesto dvoch som robila tri korpusy, aby bola torta vyššia.
Cesto:
4 celé vajcia, 5dkg zmäknutého masla a 15dkg kryštálového cukru som miešala elektrickým šľahačom do penista.

Odmerala som 25dkg polohrubej múky, vmiešala do nej dve kopcovité preosiate polievkové lyžice kakaového prášku a čajovú lyžičku prášku do pečiva. Túto zmes som postupne zamiešala do vaječnej hmoty.

Na tri hárky papiera na pečenie som silne obkreslila väčšiu pokrievku hrnca. 

Papier som otočila a stierkou som nanášala tretinu cesta na jeden, potom druhý a nakoniec aj tretí hárok. Obrysy kruhu musia byť viditeľné, ale nechceme, aby cesto prišlo do styku s farbou, preto ho nanášame z druhej strany.

To už sa rúra vyhrievala na 170°C. Každý plát cesta sa piekol presne desať minút. Na papieri som ich nechala vychladnúť a papier som opatrne odstránila, neprilepil sa veľmi. Aj som sa potešila, mala som totiž mierne obavy ohľadom toho, že nie je pomastený a premkli ma pochybnosti, keď už boli všetky cestá nanesené na papieroch. Šťastie bolo na mojej strane. V ceste je maslo, myslím, že kvôli tomu sa nedržalo pevne papiera. 

Mohla som sa venovať ovociu, trebalo ho umyť a nechať odkvapkať. Ideálne by bolo použiť sezónne ovocie alebo teda piecť túto tortu v sezóne, keď použité ovocie dozrieva. Pravdupovediac, neviem, či by som všetky použité druhy pozháňala naraz, aj keď sú aj neskoré jahody a maliny, keď zreje hrozno. Výber je len na vás, ja som chcela čo najfarebnejšiu tortu, aby som ju nemusela zdobiť ničím iným. Okrem čerstvých jahôd, malín, černíc a hrozna som kúpila aj mrazenú zmes čučoriedok, malinočerníc a ríbezlí. To pre prípad, že niektoré nemá chuť. Napodiv, plody boli celkom chutné, nielen pekné. 

Plnku som si nechala naposledy, musí byť čerstvo vyšľahaná. Použila som dva kelímky šľahačkovej smotany s dvomi stužovačmi(smetafix) a 500g balenie Mascarpone so zníženým obsahom tuku. Aj keď mascarpone je veľmi kalorická vecička, chuťovo je oveľa prijateľnješia do tohoto dezertu kvôli tomu, že ovocie je kyslasté. Pôvodný recept udával do plnky tvaroh, ten je kyslastý. Ak by bolo ovocie sladučké, bol by vhodnejší tvaroh.

Takže šľahačku so stužovačmi som vyšľahala a premiešala s mascarpone, ochutila práškovým cukrom a tretinu natrela na prvé cesto. Na plnku som poukladala ovocie. Cesto bolo už na servírovacom tanieri na ozdobnej podložke, aby som ho po naplnení nemusela prenášať

Takto isto som naložila druhé poschodie a pri treťom som už dbala viac na estetiku, to bol už vrch torty. Ešte som zbehla na terasu pre pár lístkov mäty a dielo bolo hotové. 

Po povinnom fotení mala putovať torta do chladničky, ale pri pohľade na nedočkavé tváre mojich blízkych som si to včas rozmyslela. Nič predsa nie je tak dôležité ako ich spokojnosť. 

Krájanie by bolo určite ľahšie uskutočniteľné po párhodinovom pobyte v chlade, aby cesto trocha zmäklo vplyvom plnky. 

Ochutnávka dopadla na výbornú. Množstvo ovocia v spojitosti s krémovou plnkou a kakaovým korpusom je výborná kombinácia. 

A ešte jeden nezanedbateľný fakt: použila som naozaj máličko riadu. Takéto pečenie mám najradšej.

Hruškovo-mandľový koláč

Na predlohu tohoto receptu som naďabila pri čítaní článku o varení s francúzskym veľvyslancom na Slovensku, pánom Lopinotom http://zena.sme.sk/c/7131517/varime-s-velvyslancom-francuzska-kuchyna.html

On ho tam prezentoval, volá sa Bourdaloue tart a ako inak, veľmi sa mi zapáčil. Predstavila som si chuť hrušiek s mandľovo-smotanovým krémom pečeným v krehkom ceste...a keďže to nie je koláč s maslovou plnkou, mal ešte jedno plus k dobru.

Najlepší čas na prípravu hruškového koláča by bola samozrejme jeseň, to je fakt. 

Ďalší fakt je, že ja do jesene čakať nemienim, nie som veľmi trpezlivá. Hrušky sa predávajú celoročne, síce nie sú naše, ale s takým prístupom by sme nejedli skoro žiadne ovocie a zeleninu a obchádzať ju v supermarkete naozaj tiež nemienim. Tento recept je v použití hrušiek dokonca flexibilný - ak sú hrušky tvrdé, treba ich povariť v osladenej vode alebo použiť hruškový kompót. 

Keby som ho mala, tak by bol teraz poruke. Vlani som tuším ani neodkladala, pojedli sme ich surové. Mám tam na poličke pár sliviek, broskýň a višní. 

Späť ku koláču: moja vrúbkovaná forma má priemer 26 cm. vymazať sa nemusí, pretože krehké cesto si to nevyžaduje, je v ňom dostatok masla, aby sa neprilepilo.

Cesto:

20dkg hladkej múky 00 extra som zmiešala so štipkou soli, 5 dkg práškového cukru a 10 dkg posekaného studeného masla. Pridala som jedno celé vajce. Miesila som ručne,bolo to malé množstvo cesta a viac som medzi prstami cítila, ako sa maslo spája s múkou. Zakryté fóliou som nechala oddýchnuť v chladničke asi pol hodinky. Bude sa s ním lepšie pracovať.

Hrušky:
som mala tri, olúpala a dala som ich variť do mierne osladenej vody v kastróliku.

Budú pripravené, ak sa do nich nôž zaborí bez väčšieho odporu. treba ich nechať odkvapkať na sitku. Hruškový vývar sme bez hanby vypili s malou. Dokonca mi večer povedala, že ten hruškový čaj jej mám uvariť aj zajtra.

Vychladené cesto som rozvaľkala na placku a tú som urovnala do formy aj na okraje. Cesto treba popichať vidličkou, aby sa pri pečení nevydulo.

nasleduje plnka:

celé mandle (5dkg) som pomlela na staručkom kávovom mlynčeku značky ETA, slúži mi dobrých 24 rokov a musím zaklopať, bez poruchy.

V mise som zmiešala tri polievkové lyžice kokosového oleja, dve celé vajcia, 3 PL práškového cukru, mleté mandle a 300ml kyslej smotany. Zmes som poriadne premiešala a vyliala na cesto. Rúru som zapla na 180°C.

Hrušky som prepolila, jaderníky povykrajovala a ostrým nožom porobila na každej z guľatej strany husté zárezy po šírke

Takto som ich ponakladala do plnky, pár mandlí som pokrájala navrch. S tenkými plátkami pozor, aby neprihoreli. 

A tu je koláč po vytiahnutí z rúry po 44 minútach pečenia na 180°C. 

nechala som ho trocha postáť a potom som ho pocukrila práškovým cukrom. Na hruškách sa cukor roztopil a tak ich nechal vyniknúť v plnej kráse.

Jasné, že sme ho degustovali ešte teplý. Naozaj výborný, nepresladený, prvotriedny ovocný koláč. krehké cesto, jemná plnka, šťavnaté hrušky, sem-tam chrumkavá mandľa... paráda! teší ma, že som nečakala do jesene.