Halušky podľa Kecemisa

Zase inšpirácia z Varechy, mám tam plnú KK (kuchársku knihu) super receptov, ktoré mienim zaradom vyskúšať, tento som si uložila v r. 2014, takže najvyšší čas!
Kecemis je rodák žijúci v Kanade. Mám rada jeho výtvory v kuchyni, pretože sú úplne z iného súdka ako tie naše doma. Kombinuje veľmi nekonvenčne, používa dosť všakovakého korenia a hlavne veľa veľa zeleniny, čo veľmi kvitujem.
Dnes som mala chuť práve na niečo neobvyklé, tak som si pokutrala v KK a našla som svoju predlohu v podobe zemiakových halušiek v tekvicovo-kelovo-smotanovo-syrovej omáčke. Zemiaky mi už klíčia, tak ich v poslednom čase používam častejšie, v mrazničke som mala aj trocha žltej tekvice a kúpila som hlávkový kel.
Postup som si uspôsobila vlastným možnostiam, výsledok ale iste nemá ďaleko k originálu aspoň chuťovo.

Suroviny:
Halušky: 300g zemiakov, 100 polohrubej múky, 50g hladkej múky, voda, soľ
Omáčka: hrnček žltej tekvice, 1/2 červenej cibule, 2 PL oleja, 1/2 ČL suš. rozmarínu, soľ, hrnček kelu, pár menších šalviových lístkov, 200ml šľahač. smotany, kúsok tvrdého syra (u mňa zvyšky Cheddaru a oštiepka), plátok masla

Postup:
Ako prvé som pripravila zemiakové halušky: očistené surové zemiaky som najemno nastrúhala, pridala som polohrubú múku, osolila a premiešala. Niekedy sú však zemiaky také suché, že haluškové cesto sa z nich bez pridania ďalšej múky a vody nepodarí, tak som pridalala trocha hladkej múky a vody, aby to cesto lepilo. Asi takto:

Nahádzala som ho do vriacej vody cez haluškáreň, pár minút povarila, precedila, prepláchla studenou vodou a nechala odkvapkať.

Zatiaľ ma už čakala rozmrazená tekvica, bola pokrájaná na kocky.

Na oleji som opiekla pokrájanú cibuľu spolu s tekvicou posypanou rozmarínom.

Musela som ju aj na čas zakryť pokrievkou, aby sa dusila a skôr zmäkla. Nedávno som otvorila jednu fľašu Chardonnay, niečo som s ním varila a ostal skoro celý objem. Nemala som ju s kým vypiť, tak som ju porozlievala do formičky na mackov a tak zamrazila. Jeden macko = 0,5dcl vína. Tu som jedného práve potrebovala

Nechala som ho medzi tekvicou roztopiť a skoro úplne odpariť. Ostane len chuť.

Mäkkú tekvicu som popučila vidličkou. To už boli v kuchyni dobré vône.

Rýchlo som vybehla na dvor pre šalviu, už vyrašili čerstvé lístky z vlaňajšieho kríčka, pekne sa mi rozrástla.

Z hlávky kelu som nakrájala na rezance asi za hrnček, prisypala k tekvici spolu so šalviou,

zaliala smotanou, pridala plyn a nechala dusiť, redukovať. Zanedlho pribudol aj strúhaný syr, aby sa omáčka pekne scelila.

Trvalo to asi 7 minút, za ten čas aj kel ako-tak zmäkol, tekutina zhustla a voňala úplne parádne. Dielo som doladila už len plátkom masla, plyn vypla a maslo sa miešaním roztopilo.

Halušky už čakali na omáčku, spolu  a začerstva to bolo fakt vynikajúce. 

Ja som si dala aj neskorú večeru, s cviklovým šalátom, no čo vám budem básniť, treba vyskúšať;-)

A aby som nezabudla, pridávam fotky z dnešných potuliek pri jazere, ktoré mám veľmi rada v každom ročnom období, pretože kulisy okolo neho sa každým dňom menia a ja sa kochám tým nesmierne krásnym divadlom vždy, keď mám tadiaľ cestu.

A ešte sme videli aj repkové pole, pasúce sa koníky, nazreli sme do parku pri kaštieli a dívali sa na melírované polia:-)

Posúchy so zemiakovo-bryndzovou plnkou

Recept z Varechy https://varecha.pravda.sk/recepty/liptovske-svabovniky-fotorecept/62517-recept.html zaujal viacerých. Aj doma máme radi kombináciu cesta plneného bryndzou a zemiakmi, tak som ho cez víkend robila. Toto cesto je kysnuté, výsledok mi pripadá ako plnené lángoše - posúchy.
Mne sa zdalo plnky v uvedenom recepte veľa, tak som si robila po svojom.Tu je moja verzia:
Suroviny:
Cesto: 500g hladkej múky 00 extra Babičkina voľba, 10g čerstvého droždia, 2 ČL soli, 1 ČL cukru, 200ml zakysanky, 100 ml teplého mlieka, 100ml oleja
Plnka: 125g bryndze, 4 väčšie varené zemiaky, 1 cibuľa, masť
Postup:
V mieku som rozmiešala cukor a droždie, po jeho vzídení som ho naliala k múke so soľou, zakysankou a olejom. Všetko bolo izbovej teploty. Robot mi vymiesil cesto, zakryla som ho a nechala nakysnúť na dvojnásobok v trošku nahriatej rúre. Trvalo to skoro hodinu.
Zemiaky som už mala uvarené, popučila som ich a keď vychladli, pridala som k nim bryndzu a na lyžici masti opečenú nadrobno pokrájanú cibuľu. Plnka bude viac bryndzová, ak sa použije rovnaký pomer bryndze a zemiakov, v tomto prípade 250g bryndze.
Zmes som odvážila a rozdelila na 16 častí pomocou váhy (každá mala cca32g), porobila som z nej guľky, aby som ich mala poruke pri plnení cesta.

Vykysnuté cesto som vyklopila na pomúčenú dosku a tiež rozvážila na 16 kúskov po 60g, sformovala z nich guľky, zakryla a nechala ešte podkysnúť (to lebo sa s cestom manipuluje a vzduch sa povytláča, tak aby mali čas sa pozviechať a nakypriť sa znova)

Jednotlivé guľky cesta som roztlačila dlaňou, do stredu uložila plnku, zabalila cestom, spoj dobre postláčala, aby plnka nevytekala, a spojom nadol som guľku rozvaľkala na placku.

Robila som ich tenšie a tým pádom väčšie, hrubšie budú menšie a zmestí sa ich na plech či panvicu naraz viac. Rozvaľkaním sa plnka pekne rovnomerne urovná do celej placky.
Jeden plech som vymastila masťou, uložila naň 4 placky, tiež ich potrela masťou a kým sa rúra vyhriala na 220°C, ešte podkysli.

Pri pečení sa zadné vzduli poriadne vysoko, boli ako pampúšiská:-)

Ďalšie na plechu som preto preventívne poprepichovala vidličkou.

Tie som piekla už na pečiacom papieri a nepotreté masťou.

Prvý plech sa upiekol do červenkasta za 14 minút, nebolo na čo čakať(teda okrem následného chladnutia)
Ochutnávka ma nechala v rozpakoch, cesto sa mi zdalo takto suché, preto som posledných 6 placiek piekla na panvici s trochou oleja.

Dobre som urobila, lebo takto vynikla ich chuť v oveľa väčšej miere. cesto nebolo vysušené, o plnke ani nevraviac.

Koniec-koncov, to malé množstvo oleja pri opekaní neuškodí naozaj nikomu a chuť bude neporovnateľne lepšia.
S hrnčekom mlieka to bola vynikajúca večera a následne aj raňajky s čerstvým zeleninovým šalátom miesto mlieka. 10 posúchov som po upečení a vychladnutí strčila hneď do mrazničky, v prípade potreby akoby som našla.

Kukulienkina nátierka

Kukulienka je môj nick na Vareche, to mnohí z vás vedia. Táto nátierka vznikla dnes improvizáciou, pri pohľade do chladničky a trvalo mi len pár minút skombinovať suroviny tak, ako to doma chutí. Názov ma presne vystihuje - mám rada jednoduchú a rýchlu prípravu, použitie zdravších ale aj nespotrebovaných a už raz tepelne upravených surovín, spojiť to dokopy niečím chutným, v tomto prípade smotanou a bryndzou...koreniny len jemne dopĺňajú autentické chute.
Nátierku som podávala na opečených kúskoch chleba, môže sa použiť teplá, či studená, aj na cestoviny povedzme alebo len tak samotná bez nejakých dodatočných obilninových sacharidov. Je šťavnatá a sýta. Mäso sa môže aj vynechať ale zameniť radšej nie, tu vyniknú najlepšie tie kuracie prsia.

Ostali mi z mäsovej polievky, takže chuťovo sú nasiaknuté a predsa nie suché. Čo sa nezje čerstvé, nevyhadzujem, skúšam upotrebiť inde.
Suroviny: 1 menšia cibuľa, 1 miska (moja má objem 1,5dcl) nadrobno pokrájanej hlivy ustricovej, 2 PL repkového oleja, 1 vrchovatá miska pokrájaných uverených kuracích pŕs, skoro celý kelímok šľahačkovej smotany, 100g bryndze, nasekaný kôpor, mletá rasca, mleté čierne korenie, soľ podľa potreby
Postup:
Nadrobno pokrájanú cibuľu som opražila na oleji, keď začala chytať farbu, prisypala som mletú rascu, premiešala a pridala hlivu.

Mierne som ju osolila, posypala čiernym mletým korením a nechala dusiť vo vlastnej šťave za občasného miešania na miernom ohni. Zatiaľ som pokrájala kuracie prsia tiež na drobné kocky. Mala som ich za vrchovatú misku.

Hneď ako sa dostali na panvicu, zaliala som celé smotanou, po častiach, nevedela som dopredu, koľko sa vsaje do mäsa.
Smotana začala vrieť, plameň som vypla a pridala rozmrvenú bryndzu,

po jej premiešaní už len kôpor, v tomto prípade mrazený. Soľ už nebola potrebná, bryndza je slaná dosť.

Opiekla som pár krajcov chleba, naložila nátierku a bolo to veľmi dobré papaníčko.

Pečivo - vtáčiky

Nápad na tvar vtáčikov mi poslala mailom Janka.
Cesto som použila osvedčené, je slané, žemľové, s kombináciou špaldovej celozrnnej a pšeničnej múky. Obsiahnutá masť mu dodáva mäkkosť.
Pri príprave mi rada pomohla Karolínka, takéto ručné práce sa jej veľmi páčia.

Pred časom som doniesla do vázy konáriky slivky, s obľubou na nich prekladá z miesta na miesto malého farebného vtáčika - zvyšok z nejakej peknej kytice od manžela.
Pečivo sa nám počas sviatkov minulo, vonku začalo pršať, tak tu bola príležitosť na tvorbu z kysnutého cesta. Ako základ som si vzala špaldové pečivo od Táničky, ktoré malo u nás veľký úspech.
Suroviny: 250g polohrubá pšeničná múka, 80g špaldová celozrnná múka, 170g hladká pšeničná múka Babičkina voľba na kysnuté cesto, 2 ČL soli, 1 ČL cukru, balíček sušeného droždia na 500g múky, 50g masti, 300ml teplej vody
Postup:
všetky suroviny som dala vymiesiť robotovi, potom som cesto zakryla a nechala kysnúť na teplom mieste skoro hodinu. Na jemne pomúčenej doske som ho rozdelila na 12 kúskov, tie sformovala do guliek a následne po jednom vyšúľala na hadíkov hrubých ako palec. Samotné formovanie vtáčikov nie je vôbec ťažké: hadíkovi preložíme jeden koniec cez druhý

Pravú nožičku prevlečieme spodkom a vytiahneme cez stred slučky hore - to bude hlavička

Z hlavičky vyformujeme vytiahnutím kúska cesta zobáčik.

Vyčnievajúcu nožičku sploštíme na chvostík

Chvostík pomocou nožničiek nastriháme na pierka

pomocou špáratka vyhĺbime jamky na očká

a nastrkáme do nich zrnká čierneho korenia

zobáčik nastrihneme vodorovne, aby sme ho otvorili

Hotové vtáčiky necháme podkysnúť na plechu s pečiacim papierom. Odporúčam urobiť dominantnejšie hlavičky, moje vtáčiky sú akési priškrtené:-)

Rúru som zapla na 220°C, vložila do nej na spodnú mriežku plech s 2dcl vody. Nakysnuté vtáčiky som potrela rozmiešaným žĺtkom a vložila do horúcej rúry.

Po siedmych minútach od začiatku pečenia som plech s vodou vybrala a piekla pečivo ďalej do červena, spolu to bolo asi 18-20 minút, ukáže to farba.

po vychladnutí som jedno rozkrojila, zvnútra je štruktúra správna, cesto je mäkké, poddajné a chutné.

Hneď som pár kúskov vložila do mikroténového vrecka a zamrazila na neskoršie použitie