Domáce tortellini s anízovo-syrovou omáčkou

Vyzerajú ako pod snehovou perinou.
Ďalšia variácia počas spotrebovávania cesta a mäsovej plnky v jeden a ten istý deň. Asi by to bolo pre mňa nudné, robiť z niečoho veľa, tak vymýšľam, skúšam, bavím sa. Toto bola jediná porcia, zjedená za čerstva. Malej nechutila omáčka (jej nechutil už syr, ktorý som použila, tak sa nečudujem). Objavila som pre mňa novinku Vrchársky syr. Vraj ovocná chuť. To človeka zaujme.
 My sme syroví, našťastie. Ale skôr konzervatívni, vlani na vianočných trhoch v Huttwill sme kvôli veľkej dcére museli poriadne veľkým oblúkom obísť stánky s typicky švajčiarskymi syrovými špecialitami. Boli tam všakovaké fondue, určite veľmi chutné, ale strašne...ako by som to povedala...nos vykrúcajúce. Chúďa Kiku až napínalo...
Pekné spomienky sa mi vírili v hlave pri príprave cestovín. Na vykrojené väčšie kolieska cesta som kládla po opečení znova premletú mäsovú plnku. Spomínam ju v predošlých dvoch receptoch. Kolieska som v polovici prehla, spoje dôkladne postláčala a cípiky tiež dobre spojila

Varila som ich v osolenej vode asi 7 minút.

Omáčka je úplne jednoduchá: na lyžici oleja som v malej rajničke opiekla pokrájaný strúčik cesnaku spolu s polovičkou lyžičky aníza.

Cesnak bol hotový, keď sa dal varechou roztlačiť na kašu. Vtedy som ho zaliala 1dcl šľahačkovej smotany a do nej som hneď pridala natrhaný syr.

Len čo sa syr roztopil a omáčka zhustla, vypla som plameň. Po ochutnaní som pridala štipku soli a omáčku precedila na práve z vriacej vody povyberané tortellini.