Pôvodný recept som videla u Daniely Jandurovej z klubu Gourmet. Trocha som si ho prispôsobila a šalát som urobila dokonca úplne iný.
Už pri čítaní jej receptu sa mi zbiehali slinky v ústach, vedela som, že to musí byť výborné. Nemýlila som sa.
Karbonátky:
Najprv treba vyšľahať na tuhý sneh 4 vaječné bielka so štipkou soli. Keďže minule som už popakovala domov elektrický mixér (reku, ten mesiac prázdnin tu u manžela už nebudem piecť nič, čo sa mixuje), musela som si pomôcť vlastnou ručnou silou. Jediné náčinie na trepanie snehu bola metlička. No poviem vám, že to je riadna fuška, ale dá sa! Pravou rukou som silne trepala metličkou akoby som namotávala klbko vlny a súčasne ľavou rukou som natriasala misou s bielkami, aby bol pohyb bielkov ešte rýchlejší, dynamickejší. Spotila som sa poriadne, ale sneh sa podaril.
Aby som sa ubezpečila, že sneh je ozaj pevný, obrátila som misu hore hlavou. Sneh bol skutočne tuhý, čomu som sa veľmi potešila.
Do misy som pridala na hrubo nastrúhaný tvrdý syr, mala som Goudu 450g, z tej som dala asi polovicu, teda 20-22dkg. Primiešala som aj malé balenie bryndze 125g, pol lyžičky mletej červenej papriky a trocha soli
Zmes trebalo zahustiť strúhankou, váhu tu už tiež nemám, tak len odoka sypem tak, aby sa zmes dala formovať. Vždy radšej menej, pridať sa dá ale ubrať už nie! Tejto zásady sa držím rada.
Ták, masu som preložila na podložku s nasypanou strúhankou a vyformovala z nej valec asi 30cm dlhý.
Tupým nožíkom som ukrajovala kolieska asi 2cm hrubé. Rezné plochy som tiež obalila strúhankou a tak formovala na ploché karbonátky. Vyšlo mi 16 ks. Usúdila som, že pred vypražením ich bude dobré dať na pár minút do mrazničky. Obaľované syrové kúsky mi robia niekedy vrásky (ešte sa to aj rýmuje) - syr zvyknem obaliť najmenej dvakrát do vajíčka aj strúhanky, vtedy mi počas vyprážania nevytečie. Niektoré syry sú také potvory, že si nájdu cestičku v obale, vytečú do oleja a nehorázne prskajú. Človek aby si pomaly obliekol skafander pri varení.
Tu sa obaliť dvakrát aj tak nedá a mrazenie vraj zabráni vytečeniu.
Karbonátky pobudli v mrazničke asi desať minút.
Pri takýchto malých kusoch vyprážam na menšej panvici, aby bola vrstva oleja vyššia. Upečú sa na 2-3 krát. Vo veľkej panvici by to bolo naraz, ale množstvo oleja by bolo dvojnásobné, pretože musí mať výšku aspoň na hrúbku vyprážaných kúskov, aby sa opekali aj z bokov. Používam repkový olej, mne veľmi vyhovuje. Skúšku vhodnej teploty horúceho oleja robím tak, že do neho hodím kúsok zlepenej strúhanky, ak hneď po styku s olejom začne šumieť, teplota je vhodná. Počet naraz vyprážaných karbonátkov si zadelím tak, aby bolo vždy na panvici asi rovnaké množstvo. To preto, aby na konci nezvýšili dva kúsky, pri ktorých by sa olej už prepaľoval.
Tieto karbonátky nepotrebujú veľa času, nie je to surové mäso, len čo červenejú, otáčam ich na druhú stranu a potom vyberám na servítku.
Krásne chrumkavo vypečené a voňavé, syr nevytekal, bola som úplne happy.
Na prílohu - cviklovo-uhorkový šalát - som myslela ešte na začiatku - dala som v šupke uvariť jednu veľkú cviklu. Keď zmäkla, zaliala som ju studenou vodou, aby skôr vychladla, potom som ju ošúpala. Susedka ma ráno milo prekvapila dvomi šalátovými uhorkami a hlávkou krásneho šalátu, úplne čerstvo odtrhnutými. To asi za tie tvarohové koláče, ktoré som jej minule zaniesla. Bola vtedy natešená, vraj až hore cítila, že niečo chutné pečiem.
Jednu ošúpanú uhorku som postrúhala nahrubo do misy. Ja som si tak zvykla na uhorky s tenkou šupou, že ma nenapadlo prekrojiť ju a vybrať semienka, ktoré má táto uhorka väčšie. Nastrúhala som ju s nimi. Nič to.
Nasledovala vychladnutá cvikla, tiež na hrubo nastrúhaná
Dva strúčiky cesnaku som nastrúhala nejemno. V pučítku vždy ostane plátok neprepučeného cesnaku, strúhanie sa mi osvedčilo najviac. Zálievku som vymiešala zo šľahačkovej sladkej smotany, soli, šťavy z polovičky citróna, lyžičky olivového oleja a na hrot noža mletého čierneho korenia.
Všetko som dôkladne premiešala a nechala postáť, nech sa chute lepšie prepoja.
Uhorkový šalát s cesnakom a smotanou milujeme. Takto som ho inovovala. Musím povedať, že celkom úspešne. Chutil nielen mne, ale aj manželovi, ktorý cviklu nemá v láske. Povedal, že takto pašovanú cviklu má celkom rád. No povedzte, neoplatí sa experimentovať?
A čo sa týka syrovo-bryndzových karbonátkov, sú proste výborné!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára