Uhorky kvasené so zemiakom

Musím podotknúť, že kvašáky som nikdy nemala v láske, priam sa mi protivili- vídala som velikánske fľaše plné mútnej, kyslý pach produkujúcej vody s tučnými uhorkami pokrytými nevábnou perinou z mokvajúceho chleba. Potom som videla ruky, ako si odtiaľ vyberajú už zkvasené a často rozmäknuté sivozelené plody a s chuťou si ich ujedajúceho dedka, babku, uja a ostatné príbuzenstvo, čo si leto bez kvašákov nevedeli predstaviť...kvasené je zdravé, už viem, vtedy by ma na ne nikto nedostal a teraz mám vďaka netu návod na kvasenie bez chleba. Po toľkých rokoch! kto by si to bol pomyslel?!
Recept pôvodom vraj od františkánskeho kňaza z Ostrihomu (iný zdroj uvádza mníšku, ale to je fakt jedno) som našla u susedov, ale je rozšírený aj u nás, len som o ňom ešte nepočula. Teraz som mala chuť ho vyskúšať.
Suroviny: nakladačky na 7 dcl fľašu, 1 zemiak 2 KL soli, voda, kôpor s kvetmi a vňaťou
Postup:
Pripravila som si umyté uhorky nakladačky, kôpor s vňaťou a kvetmi, soľ, vodu z vodovodu a jeden očistený zemiak.

Na dno čistej fľaše som pokládla polovicu kôpru, pár plátkov zemiaka, natesno uhorky, zvyšok kôpru a zemiaka. Uhorky som zboku narezala ostrým nožíkom.

Vo vode som rozmiešala dve lyžičky soli a zaliala ním uhorky. Voda má úplne zaliať suroviny, môže sa použiť aj palička na stlačenie obsahu, aby nič nevyčnievalo.

Fľašu prikrytú tanierikom som postavila na parapet, lebo vonku bolo chladnejšie.
Nemajú sa stavať na priame slnko.
Každý deň som ich pekne skontrolovala, či je všetko ako má byť.
Bolo.
Najprv sa navrchu zjavili prvé bublinky. Na tretí deň ich bolo o niečo viac a voda už tiež nebola taká číra, nastalo kvasenie.

Tešila som sa ako malé decko:-)
A či to spôsobil škrob zo zemiakov, či niečo úplne iné, je mi fakt jedno, hlavne, že som tam nemusela pchať chlieb.
Na tretí deň som fľašu mohla postaviť na stôl na terasu, už sa pekne oteplilo. Dávala som pozor, aby sa fľaše nedotkli priame slnečné lúče. Aj keď sa mi zdá, že na slnku by boli kvasili určite búrlivejšie.
Piaty deň bol ochutnávací. Uhorky už úplne stratili svoju surovú farbu, ostali
však chrumkavé a jemne nakyslé. V tejto fáze sa môžu zavrieť a uchovávať do upotrebenia v chladničke.
U nás sa minuli v deň, keď sa varil guláš.

Kvasenú zeleninu podľa starodávneho bulharského receptu mám už vyskúšanú, tú som robila v kameninovom súdku a je fakt výborná, tam trvá kvasenie dlhšie, keďže sa robí nie v lete, ale v septembri-októbri. A tiež tam netreba chlieb;-)

Ukrajinský kapustový závin

Čakala som návštevu a vybrala som pre ňu tento slaný koláč. Dobrá kamarátka nám mala priniesť dávno vytúžené mačiatko, no vyskytli sa komplikácie, nakoniec sme si preň museli zájsť, tak som koláč zabalila spolu s levanduľovým sirupom, ktorý bol chystaný tiež ako pohostenie.

Tento kapustový závin je asi najlepším slaným koláčom, aký som kedy piekla.

Suroviny:

cesto: 150g hladkej koláčovej múky, 100g masla, 1 vajce, 1 PL mlieka, soľ, žĺtok na potieranie

plnka: 400g bielej hlávkovej kapusty, 100 ml vody, soľ, čierne mleté korenie, 1 KL cukru, 150 ml sladkej smotany, 100g šunky alebo inej údeniny

postup:

Do preosiatej múky som pridala soľ, vajce, nastrúhané studené maslo a pripravila som aj mlieko. Miesiť treba rýchlo, maslo sa rozpúšťa od teplých rúk.

Vo fólii sa má nechať stuhnúť v chladničke hodinku.

Zatiaľ som chystala plnku: dvojkilovú kapustu som očistila od nevzhľadných listov, rozštvrtila a jednu štvrťku, čo mala zhruba 40 dkg, som porezala na tenké a menšie rezance do hrnca.

Kapustu som osolila a podliala 100 ml vody, priviedla k varu, zakryla a dusila do mäkka.

Potom som ju okorenila, osladila a zaliala smotanou. takto sa dusila ešte do zhustnutia, už nie dlho, len kým sa tekutina vsaje a odparí.

Hrniec som vložila do studenej vody, aby kapusta úplne vychladla. Bola úplne božská, zaradím aj ako prílohu k inej príležitosti.

 Na pomúčenej doske som následne rozvaľkala cesto na tvar obdĺžnika s dĺžkou, akú má plech, na ktorom koláč budem piecť. Hrúbka plátu bola asi 2 mm, šírka taká, aby sa po naplnení závin mohol spojiť. Cesto je veľmi mastné a tým aj krehké, treba podľa možnosti pracovať rýchlo, lebo sa maslo v ňom topí. Vždy ho treba podsypať, aby sa nelepilo. Mám rešpekt pred takýmto pomerom múky a masla, vždy len dúfam, že to dobre dopadne.

Do stredu sa mali poklásť kocočky šunky (ja som ju včera minula, tak som dala, čo som našla - sekanú so syrom), nato kapustovú plnku a navrch znova kocky údeniny.

Aj keď plnka nie je taká vlhká akoby sa zdala, verila som, že mastné cesto nenasaje tekutinu a pekne sa upečie.

V knihe sa písalo, že sa má z dvoch dlhších strán odkrojiť pás cesta na ozdobu. No, šlo to s veľkým zatajením dychu, lebo som tušila, že cesto spojím len vďaka Pánu Bohu, ako sa vraví, také bolo "vypočítané":-) jeden kraj sa mal preložiť cez druhý.

našťastie sa to podarilo, závin sa nepotrhal a opatrne som ho spojom smerom nadol preložila na papierom vyložený plech. Odkrojky som spojila dokopy, rozdelila na dve rovnaké časti a tie vyšúľala na dlhé a tenké šnúrky na ozdobu koláča. Vlnkovito som ich jednu cez druhú pritisla na vrch. Celý závin som potrela rozmiešaným žĺtkom a na viacerých miestach som ho prepichla vidličkou.

Recept ho kázal piecť 50 minút na 160°C. Takéto mastné cestá to ale pri nízkej teplote nemajú ľahké, to sa ukázalo aj v prvých minútach pečenia - maslo začalo zbesilo vytekať a cesto sa ledva pieklo, tak som musela pridať teplotu, na 200°C to už potom vyzeralo inak. Veď aj lístkové cesto pečiem rýchlo na vysokej teplote. Tu je plnka vlastne udusená, veľa nepotrebuje a upiecť sa má len obal.

Nakoniec sa koláč upiekol za 35 minút. 

Zvedavo som čakala, kedy vychladne, aby som ho mohla prekrojiť a presvedčiť sa, či sa podaril.

Podaril sa! A bol naozaj veľmi dobrý, čo sa cesta aj plnky týka, ozaj fajnotka. Upečený aj zospodu

Tak, keď sa vám páči, upečte si ho a vychutnajte aj vy doma, naozaj sa oplatí;-)

A ešte dlžím fotku mačiatka (čo už ani také malé nie je), ktoré sa dnes stalo členom našej rodiny. Vitaj miláčik:-)

Dva rýchle ovocné dezerty na sklonku leta

Pečené plnené broskyne

Zo zavárania mi ostali tri broskyne, chuťovo nie sú sladučké (inak by samozrejme neostali), tak čo s nimi? Pri hľadaní iných receptov nájdem aj také, ktoré pomôžu práve v takýchto chvíľach. Tak to bolo aj s pečenými broskyňami.
Plnka je veľmi variabilná, spomínali tam podrvené keksíky (mimochodom výborne nasajú vlhkosť z broskýň) premiešané so sušeným ovocím, posekané orechy, mandle, pistácie, kúsky iného ovocia a podobne.
Mne napadlo plniť ich bielkovým snehom s orechami. Úplne postačilo jedno vaječné bielko, to som so štipkou soli šľahala do polotuha, pridala som cukor a došľahala do pevného snehu. Orechy som nemlela, len nahrubo posekala, pridala som aj trochu jemných ovsených vločiek a máličko kandizovaného ovocia.
Prepolené a kôstky zbavené broskyne som poliala citrónovou šťavou. Ak má niekto chuť, môže si ich poliať trebárs aj rumom:-)

nasledovala plnka: sneh, vločky, orechy a kandizované ovocie

Lyžičkou som ju vrchovato naládovala do broskyňových jamiek, nerobte jej veľa, aby sa pomestila

a ešte som vrch posypala mandľovými lupienkami

broskynky sa piekli v rúre predom vyhriatej na 180°C 15 minút. Ak to plnka dovolí, môžete ich tam nechať aj o niečo dlhšie. Hneď ako som ich vybrala, pomyslela som si na tvarohovú plnku, určite ju musím vyskúšať, bude to náramne chutné, viem:-)

Hrušky pošírované v zelenom čaji

Tiež veľmi jednoduchý, nenáročný recept.

Prišiel mi vhod pri upotrebení nedozretých hrušiek, ktoré zhodila búrka zo stromu. Už konečne svieti slniečko, tak ostatné hádam dozrejú na parapete.

Dve som olúpala, rozštvrtila, zbavila jadrovníka.

Predtým som si pripravila 3 dcl zeleného čaju z vrecúška.

Do nádoby s ním som vložila hrušky a čaj priviedla k teplote 90°C, takto sa ovocie "tiahlo" s malinkým náznakom bubliniek až kým zmäklo, takých 15 minút.

Pošírovanie sa používa pri mäsách, hlavne rybách, aby nestratili svoj tvar, ale aby sa dokonale tepelne upravili. Francúzska kuchyňa ho využíva často aj pri zelenine a ovocí.
Hrušky som po vybratí z čaju nechala odkvapkať a na miske som ich pokvapkala medom.
V pôvodnom recepte sa pošírujú v osladenom čaji, to je už individuálne.
Bola to skvelá príloha k vyprážaným kuracím rezňom, veľmi sme si pochutili.
Taktiež si ich viem predstaviť ako doplnok ovsenej či inej obilnej kaše, pudingu, nejakého vhodného múčnika, či len tak, ako drobnú nepresladenú lahôdku.

Zdravšia bublanina s černicami a tvarohom

V tejto bublanine nie je biela múka, ale ryžová hladká, ovsené otruby a pohánková krupica. Tvaroh jej dodáva príjemnú vláčnosť, černice šťavnatosť a kyselkavosť.
Piekla som ju na menšom plechu s rozmermi 32x22cm
Suroviny:
4 vajcia, 120g kryštálového cukru, 250 g hrudkového tvarohu, 80g ryžovej hladkej múky, 70g ovsených otrúb, 100g pohánkovej krupice, 50g roztopeného masla, 1/2 balíčka prášku do pečiva, čerstvé černice.
Postup:
Celé vajcia som miešala elektrickým šľahačom spolu s cukrom asi 5 minút do penista. Priliala som aj roztopené ale nie horúce maslo a rozdrobený tvaroh.
Na váhu som postupne pridávala múky tak, aby ich množstvo bolo spolu 250g. Primiešala som k nim prášok do pečiva a zmes po dôkladnom premiešaní som prisypala k napeneným vajciam.
Cesto som potom urovnala do papierom vystlaného plechu, rúru som mala zapnutú na 180°C.
Do cesta som vtláčala vopred umyté, odkvapkané a v práškovom cukre vyváľané ovocie. Aj keď toto cesto nie je riedke, obalenie cukrom odporúčam skôr kvôli kyslosti ovocia a nie preto, aby nepadlo na spodok plechu. Pri prezretom ovocí by som obaľovanie vynechala.

Koláč sa piekol zhruba 35 minút na 180°C, ružovejúci vrch bol dostatočne dobrým signálom, aby som ho vybrala.

Je to veľmi chutný, rýchly a jednoduchý koláč, vhodný k raňajkám, na desiatu, či ako olovrant ku káve. Po rannej konzumácii som dospela k záveru, že za čerstva je oveľa lepší, státím pevnie.

Poriadne pikantný mangold s cukinou a chorizom

Leto sa pomaly končí, užili sme si ho v zdraví a pohode. 

Dnešné rýchle a sýte zeleninové jedlo sa nesie v znamení štipľavosti. Inšpirácia z mexickej kuchárky, upravená na domáce pomery. Klobásku chorizo dostať občas aj u nás, tak nie je problém ju ochutnať.

Na suchej panvici som pomaly opekala na kolieska pokrájanú klobásku, veľký strúčik cesnaku na tenké plátky, kúsok jarnej cibuľky s vňaťou a jalapeňo papričku, ja mám sterilizovanú.

V parnom hrnci sa mi zatiaľ parili zo štyri stopky mangoldu pokrájané na menšie kúsky. V polčase som pridala aj kolieska malej cukiny spolu so šupkou. Celkovo trvalo parenie zhruba 10 minút.

Pripravila som si misku,  rajčiny, extra panenský olivový olej, tabasco a mletú rascu, pre prípad aj chili papričky. 

V mise som zmiešala dve lyžice oleja, trocha rasce, dva streky tabasca, pridala som na kolieska nakrájané rajčiny, opečenú zmes z panvice a naparené stopky mangoldu a cukinu. Všetko som dôkladne premiešala.

Šalát sa môže konzumovať teplý s kúskom pečiva, či ako predjedlo bez ďalšej prílohy, chutí aj studený.

Som rada, že chili papričky som nakoniec nepridala, to by už bolo na môj vkus veľa, aj tak to poriadne štípalo. Cukina a rajčiny dodajú sviežu šťavnatosť, chorizo sýtosť, mangold okrem krásnej farby vlákninu a ďalšie dôležité prvky, nálev dostatočne dochutí jedlo a predsa nepotlačí chuť jednotlivých zložiek.