štvrtok 23. júna 2016

Krehké plnené pečivo

Tradičný recept našich starých mám som pozmenila vynechaním bielej múky a väčšiny cukru.
Suroviny:
200g celozrnnej špaldovej hladkej múky, 150g kukuričnej hladkej múky, 150g ryžovej múky, 200g bravčovej masti, 1/2 ČL soli, 3 žĺtka, 180ml kyslej smotany,
Na plnenie: 200g mletých orechov, 3 bielka, 4-5 PL ľubovoľného lekváru
                    70g mletého maku, 1 malý banán, višňový džem, ovsené otruby
Postup:
Odvážené múky som zmiesila so soľou, žĺtkami, smotanou a masťou v jednej mise do kompaktného cesta.
Podľa receptu som cesto po polhodinovom odpočinku v chlade rozdelila na 6 častí. Postupne som tri z nich rozvaľkala na kruhy s hrúbkou 1 mm a tie rozdelila na 12 trojuholníkov.
Počas oddychovania cesta som pripravila plnky: tuhý sneh z bielkov som zmiešala metličkou s mletými orechami a zvyškami lekváru, čo sa nudil v chladničke. Tu som pridaný cukor úplne vynechala, lekvár je sladký.
mletý mak som spárila s redším a kyslejším višňovým džemom,
málilo sa mi to, tak som pridala aj jeden rozpučený banán.
pri plnení pečiva maková zmes zredla, tak som ju zahustila ovsenými otrubami. Manželovi a malej táto plnka chutila viac ako orechová.
najprv som minula orechovú hmotu
Každý plech plný rohlíčkov som piekla v rúre predhriatej na 180°C 20 minút. Z tejto dávky vyšli tri veľké plechy pečiva. Koláčiky som po vychladnutí poobracala v práškovom cukre s vanilkou, urobilo im to dobre z chuťovej aj estetickej stránky.
tri cestá som už potom nerobila vo forme skrúcaných rohlíčkov, ale pirôžkov, tá forma sa mi páči viac.
koláčiky sú za čerstva krehkejšie, na druhý deň trocha zmäknú. Chuťovo veľmi dobré aj s týmito múkami. Ja nedbám, aj keď si tam dáte bielu hladkú. Ja som ešte pod vplyvom kurzu o náhradách bielej múky, tak skúšam - experimentujem a rodine kupodivu chutí:-)
Krásnu harmančekovú kyticu v pozadí mi nazbierala malá, keď bola pri potoku kŕmiť s ockom rybičky. 

pondelok 20. júna 2016

Mäsové guľky v letnej kapuste

Podobný recept tu už mám, je to plnená paprika na dva spôsoby, kde v jednom z nich sa papriky dusia v kapuste v rúre.
Mala som v pláne robiť ten recept, ale keďže všetky čerstvo nakúpené nádherné zelené papriky boli štipľavé, musela som to vyriešiť inak.
Ono sa to vyriešilo vlastne za pochodu a výsledok je veľmi uspokojivý, tak si ukladám aj takúto verziu.
Suroviny:
nič som nemerala, množstvá sú orientačné
500g chudý bravčový bôčik, 1 vaječné bielko, 1/3 hrnčeka predvarenej ryže, dva veľké strúčiky cesnaku, 1/2 +1-2 ČL mletej červ. papriky, soľ, čierne mleté korenie, 1 veľká cibuľa, 2 PL oleja, 1,5 PL hladkej múky, zeleninový alebo mäsový vývar/horúca voda, pol hlávky letnej kapusty
Postup:
Najprv som postavila variť ryžu, množstvo ako na prílohu, manžel na ňu dostal chuť, dávno ju nemal. Počas varu som z nej trocha odobrala a nechala voľne vychladnúť, zatiaľ som pomlela pekný chudučký kus bôčika spolu s očistenými strúčikmi cesnaku.
Zmes som ochutila soľou, červ. mletou paprikou a čiernym mletým korením, primiešala ryžu a spojila bielkom, čo mi ostalo od sobotňajšieho potierania koláča.
Na oleji som spenila pokrájanú cibuľu, keď začala chytať farbu, pridala som múku a miešala túto zápražku na miernom ohni len minútku, aby ostala bledá. Po stiahnutí z ohňa som primiešala zvyšok mletej papriky a vracajúc na oheň som ju za stáleho miešania zaliala asi 2,5 dcl vody. Treba miešať metličkou, aby sa neurobili hrčky. Tento základ som osolila a priviedla k varu.
Z mäsovej zmesi som postupne robila guľky a vkladala ich do vriacej šťavy. Keď tam už boli všetky, opatrne som hrncom pootáčala z jednej do druhej strany, aby sa už odspodu obvarené guľky pohýbali a pritom nerozpadli.
Varešku na miešanie použijem iba ak už budú tuhšie. Kastról som zakryla a guľky sa dusili na miernom ohni asi pol hodiny, zatiaľ sa dohotovila aj prílohová ryža.
Vybrala som z chladničky kapustu a pokrájanú na malé kocky som ju prisypala k mäsovým guľkám.
To už trebalo podliať.
Na vedľajšej platni sa mi varila hrášková polievka, tak som z nej ubrala za dve naberačky a jedlo znova prikryté dodusila.
To už netrvalo dlho, kapusta zmäkla za pár minút.
Ako príloha sa hodia knedle, zemiaky parené, varené, pučené či kaša z nich. Ale takisto čerstvý chlieb alebo len tak bez ničoho. Prajem aj vám dobrú chuť.





štvrtok 16. júna 2016

Zmrzlina s chuťou slivkových guliek

Ako som už spomínala, s malou chodíme na husličky. A keď jej hranie ide naozaj veľmi dobre, za odmenu si sadneme na zmrzlinu do neďalekej cukrárne pri soche poľského kráľa Sobieského, ktorý nám oslobodil mesto od Turkov. To len aby ste vedeli, kde máte takú zmrzlinu hľadať.
Objavili sme ju len minule pod nenápadným názvom Slivková. Vyzerala úplne obyčajne, až kým som ju neochutnala. Zreničky sa mi rozšírili blahom a matnou spomienkou na niečo strašne dobré...domáce slivkové gule s opraženou strúhankou! Oni tam tú strúhanku (či niečo moc podobné) aj mali.
Bez dlhšieho rozmýšľania som si predsavzala tú chuť zopakovať aj vo svojej kuchyni.
Zmrzlinovač nemám, budem usilovne počas mrazenia miešať.

Tak som si pripravila:
slivkový kompót, dva kelímky šľahačkovej smotany, mletú škoricu a na kúsku masla opraženú strúhanku. Neskôr som potrebovala aj slivkový lekvár, o tom potom.
Ponorným mixérom som pár sliviek premenila na kašu. Ja už dávam do kompótov naozaj málo cukru, teraz sa mi to vypomstilo, chuťovo to bolo fakt nevýrazné k smotane. Tú som vyšľahala len tak do polovice, bola viac tekutá.
Takže pribudol aj slivkový lekvár podľa chuti, samozrejme. A miešala som už len ručne, aby som si neurobila maslo.
So škoricou som prisypala aj časť opraženej strúhanky, zvyšok ostal na posypanie porcií po zamrazení.
Zmes už dokonalej chuti som rozdelila do dvoch nádob a vložila mraziť.
Po 30 minútach som hmotu poriadne premiešala, na steny nádoby sa už pomaly ale isto lepila námraza, tú treba premiešať s tekutým stredom, aby sa hmota zmrazila rovnomerne. Miešanie stačí zopakovať ešte dvakrát, vždy po pol hodine.
Potom sa zmrzlina nechá v mraze do úplného stuhnutia. U nás to trvalo 3 hodiny. Jeden kelímok už padol za obeť hneď poobede. Ale vôbec neľutujem:-)


Bola som na kurze varenia v hlavnom meste

A bolo dobre. Nielen pre množstvo nových poznatkov o náhradách bielej múky v kuchyni a názorných ukážkach čo ako a s čím kombinovať, ale aj kvôli ženám, ktoré som mala tú česť tu spoznať osobne. Sú to aj moje súpútničky na Vareche, skvelé kuchárky a pekárky, teda aspoň väčšina z nich, čo tam boli. Neznáme dámy boli vylosované, tie aktívne na kulinárskom portále nie sú, ale všetky prítomné boli veľmi milé a priateľské, vrátane adminky Janky a fotografky Stanky.
Varecháčky zvučných mien tu boli za odmenu za účasť v mesačnej súťaži posielania receptov Varíme s Varechou
Naša lektorka Silvia Horecká je fakt kapacita vo svojom obore, to musím uznať. Predstavovali nám ju ako chodiacu encyklopédiu, čo teda nemá ďaleko od pravdy. Každé jej slovo som si žiaľ nezapamätala, ale hlavné veci snáď hej, beriem si ponaučenie pre ďalšie moje pôsobenie v kuchyni.
Jej blog "Terapia jedlom" čítam jedným dychom a teším sa na nové príspevky.
Som ľahko ovplyvniteľná osoba, hlavne, ak vidím, že predomnou stojí človek, ktorý ovláda nielen teóriu, ale aj prax s cieľom zmeniť stravovacie zvyky vedúce do záhuby.
Silvia nie je usmievavá a nezískala si ma milým nadšením pre pečenie, ale svojou vážnosťou a ráznym postojom.
V dvoch skupinkách sme potom s malými odlišnosťami pripravovali zemiakovo-batátové gnocchi s pestom z medvedieho cesnaku a bazalky, koláč z gaštanovej múky a citrónovo-zázvorové koláčiky. Variť v cudzej kuchyni je nezvyk, ale spoločnými silami sme prácu zvládli, myslím, na jednotku:-)
Gnocchi boli vynikajúce, takisto zázvorové koláčiky, gaštanový bol pre mňa dosť tuhý by som povedala.

S chuťou sme sa najedli, podebatili, oddýchli si trošku
Čas ale veľmi pokročil, tak sme sa už len narýchlo rozlúčili a každý si šiel svojou cestou, vonku bol silný lejak, dobre, že sme boli v Poluse, pobehala som pár obchodov, kým som našla asi posledný dáždnik (ktorý sa mi náhodou hodil k bodkavej blúzke).
 Po kurze som mala ešte dve milé a dlho očakávané stretnutia, čo sa zliali na čas do jedného spoločného. Príjemnú konverzáciu pri kávičke vystriedala rýchla pochôdzka starým mestom a na Palisádach sme stihli v rámci Dňa otvorených parkov navštíviť vilu ruskej ambasády.
Smerom ku Kochovej záhrade sme videli ešte pár krásnych budov, vlastne na okolí je všetko krásne, pokojné a dôstojné.




Do Kochovej záhrady som sa už nedostala, šlo sa v skupinkách a ďalší vstup za 40 minút bol v už nedohľadne. Ostali mi aspoň pekné spomienky na tento deň a hlavne na skvelých ľudí v ňom.

Jasné, že po príchode domov som si šla zháňať všelijaké moderné druhy múk. Nieže by som bola v tomto smere úplne zaostalá, ale ten chtíč reformácie po takomto dôležitom kurze naozaj nedal pokoja.
Ovocný koláč, ktorý som potom piekla, sa niesol v znamení náhrady bielej múky a cukru niečím lepším, čo nám dá viac, ako len prázdne kalórie a rapídne zvýšenú glykémiu. Chcela som niečo podobné, ako tu už na blogu mám pod názvom Slivkáč s tvarohom.
Zmiešala som vysokosacharidovú múku (tu ryžovú), s vysokobielkovinovou (tu pohánkovou) a vysokotukovou (tu makovou), pridala som ešte aj trocha celozrnnej špaldovej.
Miesto oleja som dala kravské maslo a miesto čerstvého droždia bezfosfátový kypriaci prášok. Miesto mlieka zasa fermentovaný mliečny výrobok, acidofilné mlieko. Cukor som dala z kokosových kvetov. V tom ešte nemám úplne jasno, čo bude doménou v sladení pri pečení, lebo ten kokosový je tmavý a má dosť výraznú chuť. Ešteže vajcia sú v pohode:-)


Ovocie (jahody a rebarboru) som zaliala tvarohovou plnkou a piekla 50 minút na 170°C.
Ktovie, či by som týmto koláčom u Silvii uspela? Hádam áno. Ale o niečo ťažšie to bude doma, kde sme si predsa zvykli najviac na tú bielu múku aj s cukrom...

streda 15. júna 2016

Jahody zavarené vo vlastnej šťave

Mne je vždy tak ľúto, keď sa pri varení džemu klasickým spôsobom odparí tá skvelá jahodová šťava! Ja viem, je to daň za to, že tam nedávam pektín.
Pred pár dňami mi suseda Terka priniesla pol vedierka jahôd, že ich už nechce ani vidieť. Niečo sme pojedli zase čerstvé, niečo sa ušlo na koláč a zvyšok som odvážila. K 800g ich čistej váhy som prisypala 100g kryštálového cukru, tak ako som vlani varila džem 1:8 (mimochodom, asi po desiatich mesiacoch sa zjedla posledná fľaška k palacinkám, bol bezchybný)
Takže zasypané jahody som premiešala a popučila pučidlom na zemiaky. Vysterilizovala som si tri trojdecové fľašky spolu s vrchnákmi a nechala voľne uschnúť.
Jahodovú zmes som priviedla k varu a miešala, aby sa zvyšný cukor rozpustil, to boli asi dve minútky. Horúcu masu som hneď naberala do pohárikov, pevne zavrela a prevrátila hore dnom. Jahody sú dosť kyslé, nemali by sa skaziť, ak nezradí obal. Pre istotu som ich nechala na kuchynskej linke ešte dva dni, či nezačnú "vrieť". Boli poslušné, preto som ich dnes uložila do špajze. Pevne verím, že budú v nezmenenom stave čakať až do zimy. Vtedy z nich plánujem urobiť veľmi chutný dezert s pridaním chia semienok. Napučané chia nielen zahustia, ale dodajú aj super prospešné látky. Túto jahodovú sezónu sme si ich vychutnali až-až.

Králik na pekáči

Ony to boli vlastne len dve stehná a piekli sa spolu s prílohou, štvrťkami zemiakov.
Úplne jednoduché na prípravu a pritom sa človek naje do sýtosti, až mu chutnučká šťava steká dolu bradou:-) Práve tak som to chcela...
Umyté a osušené stehná som husto našpikovala cesnakom, osolila, naolejovala a posypala sušeným tymiánom. Takto som ich vložila na pekáč s kúskami údeného bôčika do rúry vopred vyhriatej na 220°C.
Kým sa stehná pripiekli, stihla som očistiť päť zemiakov, rozštrvrtila som ich osolila, okúpala v oleji a posypala celou rascou.
Pridala som ich k stehnám, pekáč prikryla alobalom a teplotu stiahla na 180°C.
Rúra pracovala v tomto režime ešte skoro hodinu.
To sme už ale s malou boli na odchode na hodinu hudobnej. Takže pekáč ostal vo vypnutej rúre ešte skoro tri hodiny. Po príchode domov nás ovanula fantastická vôňa a jedlo malo tú správnu teplotu. Na spodnej fotke vidieť množstvo šťavy, vôbec som nepodlievala.
Malá si rozkázala zavárané uhorky, čo bola podľa mňa vynikajúca voľba. Mäsko jemné, šťavy dostatok, nič sa nevysušilo, lebo bolo prikryté.

štvrtok 9. júna 2016

Šalát s granátovým jablkom a avokádom



Plný vitamínov a antioxidantov je tento pestrofarebný mix pôvodom z Mexika. Na jeho prípravu som použila aj vlastný listový šalátik lollo rosso, pre mňa jeden z najkrajších.

Umytý a voľne usušený sa len rozloží na tanier a naloží sa naň zmes ovocia a zeleniny ochutenej sladkokyslým dresingom.
Suroviny:
Po jednom kuse z nasledovných: granátové jablko, zrelé avokádo, grapefruit, pomaranč, strúčik cesnaku. Ďalej na dresing: 1 PL červeného vínneho octu, 1/2 ČL horčicových semienok, 1 ČL trstinového cukru, šťava z jednej limetky, 1 PL extra panenského alebo tekvicového oleja. K ozdobe kolieska červenej cibule.
Postup:
Z rozpoleného avokáda vyberieme kôstku, dužinu zbavíme šupky a nakrájame na malé kocky. Pokvapkáme ich limetkovou šťavou, aby nestmavli.
Granátové jablko rozrežeme priečne a potom ešte na viac častí do krížov, zrnká povyberáme prstami. Ja pri týchto činnostiach stále vyjedám, takže do šalátu sa potom nedostane kompletné množstvo.
Cesnak tiež pokrájame nadrobno.
Pripravíme si nálev: v miske zmiešame podrvené či pomleté horčicové semienka, vínny ocot, cukor a olej.
 Ideme filetovať: citrusy ostrým nožom orežeme z kože tak, aby na dužine ostalo čo najmenej bielej šupky.
Potom jednotlivé mesiačiky vyrežeme spomedzi blán, režeme až k samotnému jadru.
Vytečenú šťavu zlejeme do dresingu, mesiačiky pokrájame na veľkosťou vhodné sústa.
Zostavíme šalát: v mise zmiešame pomarančové a grepové kúsky, kocky avokáda, cesnak a zrnká granátového jablka s dresingom.
Ak nechcete potlačiť vlastnú chuť ovocia, môžete šalát pokvapkať dresingom až na servírovacom tanieri či mise, kde na listy šalátu uložíte farebnú zmes.
 Cesnak mi tu vôbec neprekážal, skôr ma zaujalo avokádo jemne ochutené dresingom, jedla som ho doteraz len rozmixované.
Šalát je vhodný samostatne ale aj ako príloha najskôr asi
ku grilovaným mäsám.
Posledný bod je poukladať navrch kolieska červenej cibule, tá chuťovo posunie tiež tento výborný mix viac  k pikantnosti.
           Nech vám padne na zdravie!