streda 20. apríla 2016

Kel na paprike

Čím jednoduchšie, tým lepšie. V tomto duchu som krájala kel k dnešnému jedlu. Urobila som základ z opečenej cibule a dvoch lyžičiek mletej červenej papriky ako na perkelt, nasypala naň pokrájaný kel, osolila, okorenila celou rascou, podliala 2dcl horúcej vody a pod pokrievkou dusila do zmäknutia.
Za ten čas som pripravila aj dusenú ryžu.
Ku kelu som pridala necelú lyžičku štipľavej domácej paprikovej pasty.
Po odstavení som ho posypala majoránkou.
So zvyšnými zemiakmi a opečenými plátkami marinovaného tofu to bolo dobré, ale viac mi to chutilo s ryžou. Bodla by k tomu fajnová domáca klobáska. Poslednú zimu sme vlastnú ani nemali.

nedeľa 17. apríla 2016

Rib eye steak

Toto bola moja porcia z krásneho kusa vysokej roštenky, ktorú priniesol minule manžel z práce.
Surové mäso nechal dobre prezrieť, časť už stihol ochutnať sám a tento kus priniesol domov na Slovensko. Už som sa tešila, lebo Rib eye steak som ešte nepripravovala.  Dôležité je nechať ho vonku z chladničky dosť dlhý čas, aby prevzalo izbovú teplotu.
Mäso som umyla, osušila utierkou a nakrájala na plátky hrubé 2,5 cm.
Plánovala som vyskúšať viac spôsobov prípravy, aby som prišla na to, ktorý nám vyhovuje najviac. Solenie vopred, solenie po opečení a dopečenie v rúre.
Ako prvé som však upiekla prílohu, v rúre pečené pokrájané, osolené zemiaky a batáty s olivovým olejom. A fotiť som všetko nestíhala, bola som napätá, aby som tento drahý a krásny kus mäsa nepokazila.
Prvé dva plátky steakov som potrela olejom, potom osolila a posypala zmesou čierneho, zeleného a ružového čerstvo drveného korenia.
Korenie som vmasírovala do mäsa a nechala chvíľu stáť. Neviem, kedy sa naučím koreniť odvážnejšie, ale dúfam, príde aj ten čas.
Zatiaľ som poriadne rozohriala titánovú panvicu len tak nasucho. Oba steaky som piekla naraz, najprv z jednej strany 2,5 minúty a potom aj z druhej toľko isto. Medzitým som sa ich ani nedotkla.

Hneď po uplynutí času som ich preložila do rúry predhriatej na 200°C.
Manželovi som ten jeho vybrala skôr, môj tam pobudol 8 minút. Z rúry som steaky položila na kus alobalu, pridala plátok masla a tesne zabalila, nechala dôjsť necelých 8 minút, až potom som ich podávala.
Hladného chlapa som čakať nenechala, môj steak som fotila aj po prekrojení. V strede bol ešte ružový, ale usúdila som, že by bolo stačilo aj 6 minút.
Porcia bola fakt kráľovská, ja som ju ani nestačila naraz dojesť. Ale jedno viem iste: nikdy som ešte tak dobré mäso nejedla! Tá chuť je proste neopísateľná, a to nepatrím medzi milovníkov steakov. Mramorované mäso, hlavne tento rib eye steak odporúčam fakt každému, kto sa nebojí trošky tuku, lebo ten je aj tu nositeľom výbornej chuti.
A ešte pre mňa dôležitý postreh: necítila som rozdiel medzi dopredu nasoleným a po opečení soleným mäsom. Takže mi je to vlastne jedno, dilema vyriešená:-)


sobota 16. apríla 2016

Hovädzie na koriandri

Tento recept je z kategórie pomaly dusených. K mäsu som upiekla zemiakové pampúšiky a prichystala rýchly čerstvý šalát.
Suroviny:
70dkg hov. hrude b.k., 2 cibule, 3PL olivového oleja, 3 strúčiky cesnaku, 2 ČL koriandrových semienok, 5 zrniek čierneho korenia, 2 zrnká nového korenia, 3 kúsky klinčekov, 1 ČL mletého zázvoru, 0,5 ČL pálivej červenej papriky, soľ, 1,5dcl mäsového vývaru, čerstvá petržlenová vňať
Príloha: 5 zemiakov, 1 jablko, 2 PL smotany, 1 vajce, cca 5 PL hladkej múky,  1dcl oleja na opekanie
Postup:
Podarilo sa mi kúpiť pekný kus hovädzej hrude bez kosti.
Z chladničky som ho vybrala v predstihu, aby sa aklimatizoval k izbovej teplote. Pokrájala som ho na väčšie kocky.
Koreniny som najprv krátko opiekla na suchej panvici,
potom podrvila v mažiari.
V jenskej mise som opražila na oleji nadrobno pokrájanú cibuľu, neskôr som pridala popučený a posekaný cesnak.
Nasledovalo mäso - opiekla som ho v tomto základe pri vyššej teplote. Prisypala som soľ, mletý zázvor a papriku, ak chcete viac pálivé, dajte viac.
Premiešané som zaliala horúcim vývarom, pridala podrvené koreniny, znovu premiešala a zakrytú misu vložila do rúry predhriatej na 200°C.
Nakúkala som cez okienko a keď tekutina začala znovu vrieť, teplotu som znížila na 140°C. Jedlo si tam takto pobublávalo 2 aj trištvrte hodiny. V polčase som ho ochutnala, s konečným výsledkom sa nedalo ani porovnať. Za ten dlhý čas sa chute perfektne prepojili a každá surovina odovzdala to najlepšie zo seba, mäso bolo mäkkučké, šťava trošku zhustla, ale aj tak jej ostalo dostatok.
Posledný krok bolo nasekať petržlenovú vňať a posypať hotovú hovädzinu. Kto má rád koriandrovú vňať, použije tú.
Kým sa mäso dusilo v rúre, mala som dosť času pripraviť prílohu: pampúchy a šalát.
Očistené zemiaky som uvarila v osolenej vode,  potom scedila, popučila a nechala vychladnúť. Na zjemnenie chuti som pridala jedno očistené a najemno postrúhané jablko a dve lyžice hustej smotany. Múka je tu potrebná, aby naviazala na seba prebytočnú vlhkosť a vajce, aby pampúšiky držali pokope. V panvici som rozhorúčila olej a mokrými dlaňami som zo zemiakovej hmoty formovala placky. Opekala som ich z každej strany do červena.
Nie príliš rýchlo, aby neostali vo vnútri surové.
Čas si môže každý vyrátať približne tak, aby boli jednotlivé jedlá hotové naraz. Tiež som pokrájala na rezance ľadový šalát a kúsok červenej mäsitej papriky, v mise osolila, pokvapkala javorovým sirupom a citrónovou šťavou, dôkladne premiešala a obed sa mohol podávať.

utorok 12. apríla 2016

Halušky podľa Kecemisa

Zase inšpirácia z Varechy, mám tam plnú KK (kuchársku knihu) super receptov, ktoré mienim zaradom vyskúšať, tento som si uložila v r. 2014, takže najvyšší čas!
Kecemis je rodák žijúci v Kanade. Mám rada jeho výtvory v kuchyni, pretože sú úplne z iného súdka ako tie naše doma. Kombinuje veľmi nekonvenčne, používa dosť všakovakého korenia a hlavne veľa veľa zeleniny, čo veľmi kvitujem.
Dnes som mala chuť práve na niečo neobvyklé, tak som si pokutrala v KK a našla som svoju predlohu v podobe zemiakových halušiek v tekvicovo-kelovo-smotanovo-syrovej omáčke. Zemiaky mi už klíčia, tak ich v poslednom čase používam častejšie, v mrazničke som mala aj trocha žltej tekvice a kúpila som hlávkový kel.
Postup som si uspôsobila vlastným možnostiam, výsledok ale iste nemá ďaleko k originálu aspoň chuťovo.

Suroviny:
Halušky: 300g zemiakov, 100 polohrubej múky, 50g hladkej múky, voda, soľ
Omáčka: hrnček žltej tekvice, 1/2 červenej cibule, 2 PL oleja, 1/2 ČL suš. rozmarínu, soľ, hrnček kelu, pár menších šalviových lístkov, 200ml šľahač. smotany, kúsok tvrdého syra (u mňa zvyšky Cheddaru a oštiepka), plátok masla

Postup:
Ako prvé som pripravila zemiakové halušky: očistené surové zemiaky som najemno nastrúhala, pridala som polohrubú múku, osolila a premiešala. Niekedy sú však zemiaky také suché, že haluškové cesto sa z nich bez pridania ďalšej múky a vody nepodarí, tak som pridalala trocha hladkej múky a vody, aby to cesto lepilo. Asi takto:
Nahádzala som ho do vriacej vody cez haluškáreň, pár minút povarila, precedila, prepláchla studenou vodou a nechala odkvapkať.
Zatiaľ ma už čakala rozmrazená tekvica, bola pokrájaná na kocky.
Na oleji som opiekla pokrájanú cibuľu spolu s tekvicou posypanou rozmarínom.
Musela som ju aj na čas zakryť pokrievkou, aby sa dusila a skôr zmäkla. Nedávno som otvorila jednu fľašu Chardonnay, niečo som s ním varila a ostal skoro celý objem. Nemala som ju s kým vypiť, tak som ju porozlievala do formičky na mackov a tak zamrazila. Jeden macko = 0,5dcl vína. Tu som jedného práve potrebovala
Nechala som ho medzi tekvicou roztopiť a skoro úplne odpariť. Ostane len chuť.
Mäkkú tekvicu som popučila vidličkou. To už boli v kuchyni dobré vône.
Rýchlo som vybehla na dvor pre šalviu, už vyrašili čerstvé lístky z vlaňajšieho kríčka, pekne sa mi rozrástla.
Z hlávky kelu som nakrájala na rezance asi za hrnček, prisypala k tekvici spolu so šalviou,
zaliala smotanou, pridala plyn a nechala dusiť, redukovať. Zanedlho pribudol aj strúhaný syr, aby sa omáčka pekne scelila.
Trvalo to asi 7 minút, za ten čas aj kel ako-tak zmäkol, tekutina zhustla a voňala úplne parádne. Dielo som doladila už len plátkom masla, plyn vypla a maslo sa miešaním roztopilo.
Halušky už čakali na omáčku, spolu  a začerstva to bolo fakt vynikajúce. 
Ja som si dala aj neskorú večeru, s cviklovým šalátom, no čo vám budem básniť, treba vyskúšať;-)
A aby som nezabudla, pridávam fotky z dnešných potuliek pri jazere, ktoré mám veľmi rada v každom ročnom období, pretože kulisy okolo neho sa každým dňom menia a ja sa kochám tým nesmierne krásnym divadlom vždy, keď mám tadiaľ cestu.







A ešte sme videli aj repkové pole, pasúce sa koníky, nazreli sme do parku pri kaštieli a dívali sa na melírované polia:-)




pondelok 11. apríla 2016

Posúchy so zemiakovo-bryndzovou plnkou

Recept z Varechy https://varecha.pravda.sk/recepty/liptovske-svabovniky-fotorecept/62517-recept.html zaujal viacerých. Aj doma máme radi kombináciu cesta plneného bryndzou a zemiakmi, tak som ho cez víkend robila. Toto cesto je kysnuté, výsledok mi pripadá ako plnené lángoše - posúchy.
Mne sa zdalo plnky v uvedenom recepte veľa, tak som si robila po svojom.Tu je moja verzia:
Suroviny:
Cesto: 500g hladkej múky 00 extra Babičkina voľba, 10g čerstvého droždia, 2 ČL soli, 1 ČL cukru, 200ml zakysanky, 100 ml teplého mlieka, 100ml oleja
Plnka: 125g bryndze, 4 väčšie varené zemiaky, 1 cibuľa, masť
Postup:
V mieku som rozmiešala cukor a droždie, po jeho vzídení som ho naliala k múke so soľou, zakysankou a olejom. Všetko bolo izbovej teploty. Robot mi vymiesil cesto, zakryla som ho a nechala nakysnúť na dvojnásobok v trošku nahriatej rúre. Trvalo to skoro hodinu.
Zemiaky som už mala uvarené, popučila som ich a keď vychladli, pridala som k nim bryndzu a na lyžici masti opečenú nadrobno pokrájanú cibuľu. Plnka bude viac bryndzová, ak sa použije rovnaký pomer bryndze a zemiakov, v tomto prípade 250g bryndze.
Zmes som odvážila a rozdelila na 16 častí pomocou váhy (každá mala cca32g), porobila som z nej guľky, aby som ich mala poruke pri plnení cesta.
Vykysnuté cesto som vyklopila na pomúčenú dosku a tiež rozvážila na 16 kúskov po 60g, sformovala z nich guľky, zakryla a nechala ešte podkysnúť (to lebo sa s cestom manipuluje a vzduch sa povytláča, tak aby mali čas sa pozviechať a nakypriť sa znova)
Jednotlivé guľky cesta som roztlačila dlaňou, do stredu uložila plnku, zabalila cestom, spoj dobre postláčala, aby plnka nevytekala, a spojom nadol som guľku rozvaľkala na placku.


Robila som ich tenšie a tým pádom väčšie, hrubšie budú menšie a zmestí sa ich na plech či panvicu naraz viac. Rozvaľkaním sa plnka pekne rovnomerne urovná do celej placky.
Jeden plech som vymastila masťou, uložila naň 4 placky, tiež ich potrela masťou a kým sa rúra vyhriala na 220°C, ešte podkysli.
Pri pečení sa zadné vzduli poriadne vysoko, boli ako pampúšiská:-)
Ďalšie na plechu som preto preventívne poprepichovala vidličkou.
Tie som piekla už na pečiacom papieri a nepotreté masťou.
Prvý plech sa upiekol do červenkasta za 14 minút, nebolo na čo čakať(teda okrem následného chladnutia)
Ochutnávka ma nechala v rozpakoch, cesto sa mi zdalo takto suché, preto som posledných 6 placiek piekla na panvici s trochou oleja.
Dobre som urobila, lebo takto vynikla ich chuť v oveľa väčšej miere. cesto nebolo vysušené, o plnke ani nevraviac.
Koniec-koncov, to malé množstvo oleja pri opekaní neuškodí naozaj nikomu a chuť bude neporovnateľne lepšia.
S hrnčekom mlieka to bola vynikajúca večera a následne aj raňajky s čerstvým zeleninovým šalátom miesto mlieka. 10 posúchov som po upečení a vychladnutí strčila hneď do mrazničky, v prípade potreby akoby som našla.