štvrtok 24. septembra 2015

Jesenné osso bucco

Osso bucco je pomenovanie kosti s dierou. Ide o plátok nožiny s prepílenou kosťou. najznámejší recept na prípravu tohoto kusa mäsa je Osso bucco na milánsky spôsob, z teľacej nožiny. Teraz pri písaní blogu som trocha špacírovala po nete a ani som iný recept nenašla, len vyššie spomínaný.
Ja som si dovolila popustiť uzdu fantázii a pripravila som veľmi chutné jedlo z hovädzieho osso bucca pomalým dusením s jesennými plodmi - tekvicami.
Mala som doma malý patizónik, maličkú cukinku a použila som aj kúsok zo žltej tekvice na pečenie. Plus kúsok zeleru, ten mám veľmi rada.
Mäso som mala odležané pár dní zabalené vo fólii v chladničke, pekne vyzrelo, umyla, osušila som ho a posypala čerstvo mletým korením štyroch farieb. My sme doma teraz len 1 a pol osoby, tak robím malé porcie, jeden plátok nám bohato stačil.
Dve malé cibule a kúsok prerastenej údenej slaniny som pokrájala na kocky a spolu popražila v jenskej mise na pol lyžici bravčovej masti v sprievode bobkového listu a celého nového korenia.
Na inej panvici som rozohriala lyžicu masti a mäso som sprudka opiekla z oboch strán asi dve minúty.
K cibuli so slaninou som pridala lyžicu brusnicového džemu, dodá jedlu pikantnosť.
Presunula som sem opečené mäso, z oboch strán som ho poriadne osolila. Ono je zložené z kúskov svaloviny, ktoré držia pohromade vďaka blanám a dosť zle sa s ním manipuluje. Práve teraz počas prehliadania webu som videla, ako Jamie Oliver zviazal plátok mäsa dookola kuchynským špagátikom, super vychytávka, určite to budem robiť nabudúce tak. Na mäso som nasypala zeleninu
a celé zaliala vriacou vodou, všetko bolo takmer ponorené. Ak si môžete dovoliť, prilejte aj trocha červeného vína, dodá skvelú chuť. Misu som zakrytú vložila do predom vyhriatej rúry na 220°C, aby sa jedlo začalo čím skôr dusiť. Len čo tekutina začala bublať, teplotu som znížila na 110°C pri ventilátore, bez teplovzduchu treba nastaviť teplotu na 130°C. 
S dcérkou sme vyšli na dvor nachytať posledné slnečné lúče nádhernej jesene.
Po dvoch hodinách dusenia som mäso skontrolovala, ešte nebolo úplne hotové. 
Pripravila som prílohu. Ako najvhodnejšia sa mi zdala strakatá cestovina, teda tarhoňa alebo tzv. slovenská ryža. V Lidli dostať kvalitnú taliansku z tvrdej pšenice. Opiekla som ju na výpeku po mäse a zaliala vodou prst nad jej úroveň, osolila, premiešala a uvarila. Keď vsiakla všetku tekutinu, vypla a pemiešala som ju, bola hotová, pekná melírovaná
A jedlo v rúre sa po 2,5 hodinovom pobyte tiež dorobilo, úplne sa rozplývalo.
Vybrala som ho na teplý tanier, viditeľné koreniny som povyhadzovala a šťavu som ochutnala, bola úžasná, vôbec nič som nemusela pridávať. Dá sa prejsť ponorným mixérom, ja som len pučítkom na zemiaky pomágala kúsky zeleniny, nechala som aj nejaké vcelku. 





Žiadne komentáre: